V tento deň sa v Madride narodila Mária Habsburská (María de Austria), najstaršia dcéra cisára Karola I. Španielskeho (Karola V.) a portugalskej princeznej Izabely Portugalskej. Vo svojej dobe patrila medzi najvplyvnejšie ženy Európy.
Vyrastala spolu so svojím bratom, budúcim kráľom Filipom II., a už od detstva bola vychovávaná k službe Korune. V roku 1548 sa vo Valladolide vydala za svojho bratranca Maximiliána Habsburského, budúceho cisára Svätej ríše rímskej. Ich manželstvo spojilo dve vetvy mocného habsburského rodu a Mária sa neskôr stala cisárovnou, kráľovnou Uhorska aj Čiech.

Jej život však nebol len o tituloch. Počas dlhých rokov strávených vo Viedni zohrávala významnú diplomatickú úlohu medzi Madridom a cisárskym dvorom. Bola jednou z najbližších dôverníčok svojho brata Filipa II. a pravidelne ho informovala o dianí v strednej Európe. Historici sa zhodujú, že jej vplyv na habsburskú politiku bol oveľa väčší, než sa na prvý pohľad zdá.

Mária bola hlboko veriaca katolíčka a svoje presvedčenie preniesla aj na svoje deti. Medzi nimi boli dokonca dvaja budúci cisári – Rudolf II. a Matej I., ktorí neskôr vládli rozsiahlym habsburským územiam.
Po smrti svojho manžela sa v roku 1582 vrátila do Španielska. Usadila sa v madridskom kláštore Descalzas Reales, ktorý založila jej sestra Jana Rakúska. Napriek tomu, že žila v ústraní, zostala vplyvnou osobnosťou na dvore svojho synovca Filipa III. a aktívne zasahovala do politického diania krajiny.
Keď 26. februára 1603 zomrela, Španielsko prišlo o jednu z posledných veľkých osobností generácie detí Karola V. Na jej pohreb skomponoval slávny hudobník Tomás Luis de Victoria svoje majstrovské dielo Officium Defunctorum, ktoré dodnes patrí medzi vrcholy renesančnej duchovnej hudby.
Príbeh Márie Habsburskej nám pripomína, že dejiny Španielska netvorili len králi a vojvodcovia. Často ich formovali aj ženy, ktorých vplyv siahal ďaleko za hranice Pyrenejského polostrova.

Foto: internet























