Ak by som mal vybrať jednu stavbu, ktorá najlepšie symbolizuje Santander, bol by to práve Palacio de La Magdalena. Keď sa človek prechádza po polostrove Magdalena a pred ním sa objaví silueta paláca na útese, ktorý je obklopený morom, okamžite pochopí, prečo si toto miesto zamilovala španielska kráľovská rodina.
Palác sa nachádza na polostrove Magdalena, ktorý vybieha do Biskajského zálivu a oddeľuje Santanderký záliv od pláží El Sardinero. Vďaka svojej polohe ponúka nádherné výhľady na more, pobrežie Kantábrie aj samotné mesto Santander.
Dnes patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Kantábrii, no jeho príbeh sa začal pred viac než sto rokmi.
Prečo vznikol Palacio de La Magdalena?
Na začiatku 20. storočia sa Santander stal obľúbeným letoviskom španielskej aristokracie. Mesto lákalo príjemnou klímou, morským vzduchom a elegantnou atmosférou. Miestni predstavitelia preto prišli s ambicióznou myšlienkou – vybudovať kráľovskej rodine letné sídlo, ktoré by panovníkov prilákalo pravidelne do mesta.
V roku 1908 sa mestská rada rozhodla darovať polostrov Magdalena kráľovi Alfonzovi XIII. a jeho manželke Viktórii Eugénii. Financovanie stavby nešlo zo štátnej pokladnice, ale prostredníctvom verejnej zbierky medzi obyvateľmi Santanderu. Mesto tak chcelo vyjadriť svoju lojalitu monarchii a zároveň posilniť svoje postavenie medzi najprestížnejšími letoviskami Španielska.
Výstavba paláca
Projekt dostali nastarosti architekti Javier González de Riancho a Gonzalo Bringas Vega. Stavba prebiehala v rokoch 1909 až 1911, pričom interiéry boli dokončené v roku 1912. Palác vyrástol na mieste bývalej vojenskej pevnosti San Salvador de Hano, ktorá kedysi chránila vstup do santanderského zálivu.
Architektúra paláca je zaujímavou kombináciou anglického vidieckeho sídla, francúzskej aristokratickej rezidencie a regionálnych kantábrijských prvkov. Mnohí návštevníci si všimnú podobnosť s britskými šľachtickými sídlami, čo nebolo náhodné. Kráľovná Viktória Eugénia, vnučka britskej kráľovnej Viktórie, sa tu údajne cítila ako doma.
Dňa 7. septembra 1912 bol palác slávnostne odovzdaný kráľovskému páru a o rok neskôr sem Alfonso XIII. s rodinou prišiel na svoju prvú letnú sezónu.
Letné sídlo španielskej monarchie
Od roku 1913 až do roku 1930 sa Palacio de La Magdalena stal oficiálnym letným sídlom španielskej kráľovskej rodiny. Každé leto sa sem presťahoval celý dvor a Santander sa na niekoľko týždňov menil na neoficiálne hlavné mesto krajiny.
Do mesta prichádzali politici, diplomati, podnikatelia aj významné osobnosti kultúrneho života. Kráľ tu nielen oddychoval, ale často organizoval pracovné stretnutia a prijímal zahraničných hostí. Palacio de La Magdalena sa tak stal jedným z centier spoločenského a politického života Španielska.
Na rozdiel od veľkých kráľovských palácov v Madride pôsobil oveľa uvoľnenejšie. Rodina tu trávila čas športom, plachtením, jazdou na koňoch a prechádzkami po pobreží. Práve preto si ho Alfonso XIII. obľúbil natoľko, že sa sem pravidelne vracal až do pádu monarchie.
Palacio de La Magdalena – palác bez stáleho zariadenia
Návštevníkov dnes často prekvapí, že interiéry Palacio de La Magdalena nepôsobia tak jednotne ako v mnohých iných kráľovských palácoch. V jednotlivých miestnostiach možno vidieť nábytok rôznych štýlov, období a pôvodu.
Dôvod je pomerne jednoduchý. Palacio de La Magdalena slúžil predovšetkým ako letné sídlo a kráľovská rodina v ňom trávila iba niekoľko týždňov ročne. Pred začiatkom letnej sezóny preto bývala časť nábytku, obrazov, tapisérií a dekorácií privezená z iných kráľovských rezidencií. Po skončení pobytu sa väčšina zariadenia opäť presúvala späť do Madridu alebo do ďalších palácov využívaných dvorom.
Podľa miestnych historikov sa však nie vždy všetko odviezlo späť. Počas rokov sa v Palacio de La Magdalena nahromadili predmety pochádzajúce z rôznych kráľovských sídiel, čo dnes vytvára pomerne pestrú zmes štýlov. Práve preto návštevník nenájde v interiéroch jednotný koncept zariadenia, ale skôr zaujímavú mozaiku nábytku a dekorácií, ktoré pripomínajú jednotlivé obdobia využívania paláca.
Aj vďaka tomu pôsobí prehliadka autentickejšie. Človek má pocit, akoby vstúpil do skutočne obývaného letného sídla, ktoré sa prirodzene vyvíjalo spolu s potrebami kráľovskej rodiny.
Čo sa stalo po páde monarchie?
Po vyhlásení Druhej španielskej republiky v roku 1931 sa skončila aj éra kráľovských letných pobytov. Palác prestal plniť svoju pôvodnú funkciu a jeho budúcnosť bola neistá.
Významnou a zároveň menej známou kapitolou histórie paláca boli roky občianskej vojny a obdobie bezprostredne po nej. Samotný palác slúžil ako vojenská nemocnica, zatiaľ čo budovy kráľovských stajní a priľahlé priestory boli využívané ako koncentračný tábor pre vojnových zajatcov. Až po vojne sa areál postupne vrátil k vzdelávacím aktivitám a napokon sa stal sídlom Medzinárodnej univerzity Menéndez Pelayo, s ktorou je spojený dodnes.
V roku 1977 odkúpil areál od rodiny Juana de Borbón magistrát Santanderu. Nasledovali rozsiahle rekonštrukcie a v rokoch 1993 až 1995 prešla budova kompletnou obnovou, ktorá jej vrátila pôvodnú krásu.
Palacio de La Magdalena dnes
Dnes je palác jednou z hlavných turistických atrakcií Santanderu. Časť budovy slúži ako reprezentatívny priestor pre konferencie, kongresy a významné spoločenské podujatia. Zároveň sa v ňom nachádza múzejná expozícia, ktorá návštevníkom približuje obdobie, keď tu trávila letá španielska kráľovská rodina.
Palác je zároveň úzko spätý s prestížnou Universidad Internacional Menéndez Pelayo, ktorá tu organizuje letné kurzy a akademické podujatia. Práve vďaka univerzite zostala budova živým miestom a nestala sa len statickou pamiatkou.
Kráľovské stajne
Len niekoľko minút chôdze od paláca sa nachádzajú bývalé kráľovské stajne.
Samotné stajne boli postavené v roku 1914, teda až po dokončení paláca. Architekt Javier González de Riancho ich navrhol ako akési idealizované anglické vidiecke mestečko s vežičkami, strmými strechami a drevenými prvkami. Keď sa tam dnes prechádzaš, skôr máš pocit, že si v univerzitnom kampuse v Anglicku než v bývalých kráľovských stajniach v severnom Španielsku a nie si ďaleko od pravdy.
Bývalé kráľovské stajne neplnia len funkciu historickej pamiatky. Počas letných kurzov Medzinárodnej univerzity Menéndez Pelayo slúžia ako študentská rezidencia. Budova disponuje desiatkami izieb pre študentov a profesorov.
Okrem ubytovania sa v budove nachádzajú aj konferenčné a prednáškové miestnosti, priestory pre akademické podujatia, jedáleň a spoločné priestory pre študentov, ako aj priestory pre príležitostné výstavy, kultúrne a spoločenské podujatia.
Z historického hľadiska je zaujímavé, že táto budova mala veľmi pestrý osud. Najprv slúžila ako kráľovské stajne, počas občianskej vojny bola využívaná ako koncentračný tábor pre zajatcov a po vojne sa postupne premenila na univerzitnú rezidenciu, ktorou je dodnes.
Múzeum človeka a mora – pocta mužovi, ktorý sa nebál oceánov
Jedným z najzaujímavejších miest na polostrove Magdalena je Múzeum človeka a mora (Museo El Hombre y la Mar). Na rozdiel od klasických múzeí sa väčšina exponátov nachádza pod holým nebom, priamo na pobreží s výhľadom na Biskajský záliv. Už samotná poloha dodáva tomuto miestu jedinečnú atmosféru.
Múzeum je venované santanderskému moreplavcovi, dobrodruhovi a vizionárovi Vitalovi Alsarovi Ramírezovi (1933 – 2020), ktorého život bol neoddeliteľne spätý s morom. Hoci v Španielsku nie je taký známy ako napríklad Thor Heyerdahl, mnohé jeho expedície patrili medzi najodvážnejšie plavby modernej doby.
Alsara fascinovala otázka, ako mohli dávni moreplavci prekonávať obrovské vzdialenosti bez modernej techniky. Inšpirovaný slávnou expedíciou Kon-Tiki sa rozhodol dokázať, že aj jednoduché drevené plte boli schopné prekonať celý Tichý oceán. Medzi rokmi 1966 a 1973 uskutočnil niekoľko expedícií na drevených pltiach a vytvoril rekord v najdlhšej plavbe na plti v histórii. Počas jednej z výprav prekonal viac ako 14 000 kilometrov medzi Južnou Amerikou a Austráliou.
Neskôr sa rozhodol vzdať hold aj veľkým objaviteľom minulosti. V 70. rokoch nechal postaviť tri drevené galeóny – Ana de Ayala, Cantabria a Quitus Amazonas – s ktorými sa vydal po stopách Francisca de Orellanu a ďalších španielskych moreplavcov. Práve tieto lode dnes tvoria hlavnú atrakciu múzea.
Keď sa prechádzate medzi galeónami, je ťažké uveriť, že nejde o kulisy z historického filmu. Sú to skutočné lode, ktoré absolvovali tisíce kilometrov po oceánoch. Ich drevené trupy, sťažne a lanovie pripomínajú obdobie veľkých geografických objavov, keď sa Španieli vydávali do neznámych vôd na druhom konci sveta.
Súčasťou expozície je aj replika plte La Balsa, na ktorej Vital Alsar preplával Pacifik, záchranná kapsula používaná počas vedeckých expedícií a bronzová mapa zobrazujúca trasy jeho najvýznamnejších plavieb. Celé múzeum je vlastne poctou ľudskej odvahe, vytrvalosti a túžbe objavovať neznáme.
Užite si deň na polostrove Magdalena
Mnohí návštevníci prídu na polostrov Magdalena len kvôli prehliadke paláca. Po hodine však odchádzajú späť do centra Santanderu a ani netušia, o koľko zážitkov sa pripravili. Práve samotný polostrov je totiž jedným z najpríjemnejších miest v celom meste a pokojne by som odporučil vyhradiť si na jeho objavovanie celé dopoludnie alebo popoludnie, prípadne aj celý deň.
Po prehliadke paláca sa oplatí pokračovať po chodníkoch smerom k pobrežiu. Takmer na každom kroku sa otvárajú nové výhľady na Kantabrijské more, Santanderký záliv alebo pláže El Sardinero. Miestami máte pocit, že ste sa ocitli niekde na odľahlom pobreží severného Španielska, hoci centrum Santanderu je vzdialené len niekoľko minút.
Jedným z najkrajších pohľadov na celom polostrove je panoráma ostrova Mouro s majákom, ktorý stojí na skalnatom ostrovčeku od roku 1858. Keď sa more rozbúri a vlny narážajú do útesov pod majákom, ide o jeden z najfotogenickejších výhľadov v celej Kantábrii. Práve tento obraz patrí medzi symboly Santanderu a často sa objavuje na pohľadniciach či turistických materiáloch.
Počas prechádzky po pobreží narazíte na množstvo vyhliadkových miest, odkiaľ možno pozorovať plachetnice plávajúce do zálivu, rybárske člny aj nekonečný horizont Biskajského zálivu. Ak máte chuť oddýchnuť si, môžete zostúpiť aj k menším plážam ukrytým pod útesmi. V letných mesiacoch sú obľúbené medzi domácimi obyvateľmi a ponúkajú pokojnejšiu alternatívu k známym plážam El Sardinero.
Kráľovský klenot Santanderu
Keď sa ku koncu dňa vrátite späť k palácu a pozriete sa na jeho siluetu nad morom, ľahko pochopíte, prečo sa Palacio de La Magdalena stal symbolom Santanderu.
Palacio de La Magdalena nie je len krásnou historickou budovou. Je symbolom obdobia, keď sa Santander stal letným centrom španielskej aristokracie a kráľovskej rodiny. Spojenie nádhernej architektúry, bohatej histórie a jedinečnej polohy na útese nad morom vytvára miesto, ktoré patrí medzi najkrajšie v celom severnom Španielsku.
Ak sa niekedy vyberiete do Santanderu, určite si na návštevu polostrova Magdalena vyhraďte dostatok času. Nie je to len palác. Je to kus histórie, ktorý dodnes rozpráva príbeh jednej z najzaujímavejších kapitol moderného Španielska.
Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
Otváracie hodiny
- Palacio de La Magdalena je možné navštíviť iba v rámci organizovaných komentovaných prehliadok.
- Počas letných mesiacov (15. jún – 15. september) je palác od pondelka do piatka pre verejnosť uzavretý z dôvodu aktivít Medzinárodnej univerzity Menéndez Pelayo.
- Vstupenky sa predávajú najviac 14 dní vopred a odporúča sa rezervácia, najmä počas letnej sezóny.
15. jún – 15. september
- Sobota – 10:00, 11:00, 16:00, 17:00
- Nedeľa – 11:00, 12:00, 13:00
16. september – 14. jún
- Pondelok – piatok – 11:00, 12:00, 16:00, 17:00
- Sobota – 10:00, 11:00, 12:00, 16:00, 17:00
- Nedeľa – 11:00, 12:00, 13:00
Vstupenky
Areál polostrova je voľne prístupný.
Vstupné na prehliadku paláca:
- Komentovaná prehliadka – 7 € / osoba
- Komentovaná prehliadka – žiaci a študenti do 25 rokov, osoby staršie ako 65 r., osoby ZTP – 5 € / osoba,
- Komentovaná prehliadka – deti do 6 rokov – 0€ / osoba
Odporúča sa zakúpiť vstupenky vopred na stránke paláca.
Ako sa dostať k palácu?
Z centra Santanderu sa sem dá pohodlne dostať pešo približne za 30 minút. Premávajú sem aj mestské autobusy.
Ak cestujete autom, v okolí polostrova sa nachádzajú parkovacie miesta, ktoré sa však počas letnej sezóny rýchlo zapĺňajú.
Koľko času si vyhradiť?
Na samotný palác počítajte približne hodinu. Ak si chcete vychutnať celý polostrov, vyhliadky, pláže a múzeum, odporúčam vyhradiť si minimálne pol dňa.
Kedy navštíviť Palacio de La Magdalena?
Najkrajšie fotografie vznikajú ráno alebo podvečer. Počas letných mesiacov býva areál veľmi navštevovaný, preto odporúčam prísť skôr.
Na čo si dať pozor?
Počasie na kantábrijskom pobreží sa mení rýchlo. Aj počas slnečného dňa sa môže objaviť vietor alebo hmla, preto sa oplatí mať so sebou ľahšiu bundu.
