Počas návštevy Zaragozy som narazil na miesta, o ktorých som predtým veľa nevedel a ktoré ma napokon prekvapili možno viac ako tie najznámejšie pamiatky mesta. Jedným z nich je aj Museo de los Faroles y Rosario de Cristal. Múzeum, ktoré by som si možno pri plánovaní návštevy mesta ani nezaradil medzi miesta, ktoré chcem vidieť. Dnes by som ho však už určite nevynechal.
Nachádza sa v bývalom kostole Sagrado Corazón de Jesús, neďaleko historického centra. Už samotný názov napovedá, čo sa vnútri nachádza. Rosario de Cristal, teda Krištáľový ruženec, však nie je zbierkou obyčajných lampášov. Keď človek vojde dovnútra, postupne pred sebou objavuje desiatky sklenených svietidiel a veľké monumentálne vozy, ktoré sú zdobené sklom, svetlom a množstvom detailov.
Ako vznikol Krištáľový ruženec – Rosario de Cristal
Tradícia Rosario de Cristal sa začala v roku 1889, v období, keď Zaragoza už dávno žila svojou veľkou úctou k Panne Márii del Pilar. Náboženské procesie boli súčasťou života mesta a práve vtedy vznikla myšlienka vytvoriť niečo, čo by tradičný ruženec dokázalo symbolicky preniesť do podoby svetla.
Vznikol tak súbor sklenených lampášov predstavujúcich jednotlivé časti ruženca. Niektoré boli malé, iné postupne dostávali oveľa monumentálnejšiu podobu. Už od začiatku teda nešlo iba o dekoráciu, ale o súčasť veľkej procesie, ktorá mala prejsť ulicami mesta.
Prvá procesia s novými sklenenými lampášmi sa uskutočnila 12. októbra 1889 a postupne sa z nej stala jedna z charakteristických tradícií mesta. Zbierka sa pritom počas desaťročí rozrastala a dopĺňala, takže to, čo dnes vidíme v múzeu, nie je iba pôvodný súbor z konca 19. storočia.
Keď som vošiel dovnútra
Prvý dojem z múzea je trochu zvláštny. Človek vstúpi do priestoru bývalého kostola a namiesto klasických kaplniek, obrazov či sôch začne okolo seba objavovať svetelné objekty. Niektoré sú pomerne malé, iné zaberajú veľký priestor.
Sklo tu nie je iba priehľadným materiálom. Používa sa v rôznych farbách a tvaroch, kombinuje sa s kovovou konštrukciou a vytvára ornamenty, nápisy, postavy či celé architektonické kompozície.
A práve veľkosť niektorých exponátov ma prekvapila asi najviac. Pri slove lampáš si človek predstaví niečo, čo vezme do ruky a nesie v sprievode. Tu však stojíte pred dielami, ktoré svojou veľkosťou pripomínajú malé stavby.
V múzeu sa nachádza viac ako tristo lampášov.
Rosario de Cristal – svetlo, ktoré rozpráva príbeh
Jednotlivé lampáše reprezentujú rôzne časti modlitby ruženca. Nájdeme medzi nimi napríklad lampáše predstavujúce jednotlivé tajomstvá, ale aj Otčenáš, Zdravas a ďalšie časti náboženskej tradície.
Na prvý pohľad môže byť pre návštevníka, ktorý nie je oboznámený s katolíckou symbolikou, ťažké všetky významy rozpoznať. Každý lampáš je iný, ale až spolu dávajú zmysel ako súčasť veľkého príbehu.
Potom som si začal predstavovať, ako to muselo vyzerať v noci. Dnes sme zvyknutí na pouličné osvetlenie, svetelné reklamy a množstvo ďalších zdrojov svetla. Zaragoza na konci 19. storočia však vyzerala úplne inak. Predstava, že sa po uliciach pohybuje veľká procesia a v tme sa pred vami objavujú stovky rozsvietených sklenených objektov, musí byť úplne iná ako pohľad na rovnaké predmety v múzeu.
Monumentálne vozy
Najväčšiu pozornosť však podľa mňa priťahujú monumentálne vozy. Tu už slovo „lampáš“ naozaj prestáva stačiť. Sú to veľké svetelné kompozície zobrazujúce rôzne náboženské motívy a príbehy. Ich konštrukcia, množstvo sklenených častí a spôsob, akým sú osvetlené, z nich robia jedny z najzaujímavejších predmetov celej zbierky.
Nájdeme medzi nimi napríklad Angelus, Asunción de María a los cielos, La Salve, La Marina, La Sagrada Familia či El Alcázar de Toledo.
Pri niektorých som mal pocit, že sa pozerám skôr na dekoratívnu architektúru než na súčasť náboženskej procesie. A práve v tom je podľa mňa Rosario de Cristal také výnimočné. Zaujímavý príbeh má napríklad práve Angelus. Vznikol v roku 1944 a súvisí so sľubom Rogelia Quintanu, ktorý ho nechal vytvoriť ako poďakovanie za návrat svojich synov z vojny. Aj preto dostal názov “Carroza de la Promesa“, teda voz sľubu.
Rosario de Cristal alebo Zaragoza zo skla
Jedným z exponátov, pri ktorom som sa zastavil dlhšie, je farol del Templo del Pilar. Ide o veľký sklenený model baziliky Nuestra Señora del Pilar.
Samotné prevedenie je tiež zaujímavé. Nejde iba o jednoduchý model stavby. Sklenená konštrukcia zachytáva množstvo detailov. Zároveň možete nahliadnuť aj do jej interiéru.
Tento “lampáš” vznikol ešte predtým, ako mala samotná bazilika svoju dnešnú podobu so štyrmi vežami. Veže boli na modeli doplnené neskôr.
Pri prehliadke som si uvedomil ešte jednu vec. Rosario de Cristal nie je zbierka, ktorá by vznikla v jeden konkrétny rok a odvtedy sa jej nikto nedotkol.
Postupne pribúdali nové diela a tradícia sa prispôsobovala novým obdobiam. Jedným z príkladov sú Misterios Luminosos, teda svetelné tajomstvá ruženca. Tie zaradili do Rosario de Cristal v roku 2003 po zavedení nových tajomstiev ruženca pápežom Jánom Pavlom II.
Keď svetlá opustia múzeum
Najkrajšia časť príbehu Rosario de Cristal však prichádza v októbri. 13. októbra sa v Zaragoze koná slávna Procesión del Rosario de Cristal, ktorá je súčasťou Fiestas del Pilar. To, čo vidíte vystavené v múzeu, sa v tento deň vydáva sa do ulíc Zaragozy.
Sklenené lampáše sa rozsvietia, monumentálne vozy sa dajú do pohybu a historickým centrom prechádza procesia, ktorú tvoria stovky svetelných prvkov. To, čo je počas celého roka múzejnými exponátmi, sa v tento jedinečný večer stáva živou súčasťou mesta.
Múzeum, ktoré som nečakal
Do Museo del Rosario de Cristal som išiel bez veľkých očakávaní. A možno práve preto ma dokázalo prekvapiť. Nie je to miesto, ktoré by človek navštívil kvôli jednej slávnej dominante. Jeho čaro je ukryté v množstve detailov, v skle, svetle a predovšetkým v príbehu, ktorý všetky tieto predmety spája.
Najviac sa mi páčila predstava, že exponáty, ktoré som si počas návštevy pokojne obzeral v interiéri, nie sú iba muzeálnymi predmetmi. Majú svoje miesto v živote mesta. Raz do roka sa rozsvietia, vynesú ich von a prejdú s nimi ulicami Zaragozy už celé generácie.
Toto múzeum odporúčam aj človeku, ktorý nie je veľkým fanúšikom náboženských pamiatok, pretože Rosario de Cristal nie je iba o náboženstve. Je o skle, remesle, svetle, architektúre, histórii a predovšetkým o tradícii, ktorá dokázala prežiť viac ako storočie.
Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
Otváracie hodiny
pondelok – nedeľa
- 11:00 – 14:30 a 16:00 – 18:30
- Posledný vstup 30 minút pred zatvorením.
Vstupné
Najvýhodnejšie vstupné je kombinácia s katedrálou La Seo a vyhliadkovou vežou El Pilar. Vstupné zahŕňa vstupy do:
- katedrály La Seo;
- múzea tapisérií;
- múzea Rosario de Cristal;
- múzea Pilarista;
- na vyhliadkovú vežu Torre Mirador del Pilar.
- Základné vstupné: 12,00 €
- Mládež (13 – 18 rokov, držitelia mládežníckych kariet a vysokoškolskí študenti do 25 rokov): 9,00 €
- Seniori (65 rokov a viac): 11,00 €
- Osoby so zdravotným postihnutím plus 33-50 %: 11,00 €
- Skupiny nad 20 osôb (bez audiosprievodcu): 9,00 €
- Deti do 12 rokov v sprievode dospelej osoby, osoby so zdravotným postihnutím nad 50 %: bezplatne
Vstupenky odporúčam zakúpiť vopred na oficiálnej stránke katedrály.
Koľko času si vyhradiť?
Na návštevu múzea odporúčam vyhradiť si kľudne aj hodinu. Samotná prehliadka sa na prvý pohľad dá zvládnuť veľmi rýchlo, ale ani si neuvedomíte, ako .
