Presne pred 140 rokmi, 17. mája 1886, sa v Kráľovskom paláci v Madride narodil Alfonso XIII. – muž, ktorého osud bol od prvého nádychu spojený s Korunou.
Jeho celé meno znelo Alfonso León Fernando María Santiago Isidro Pascual Antón de Borbón y de Habsburgo-Lorena a kráľom sa stal už v okamihu svojho narodenia. Bol totiž synom kráľa Alfonsa XII., ktorý zomrel ešte pred jeho príchodom na svet.
Španielsko tak v roku 1886 získalo novorodenca na tróne, ktorý sa stal symbolom kontinuity monarchie v období neistoty a politických zmien. Počas jeho maloletosti vládla Španielsku ako regentka jeho matka, Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská, arcivojvodkyňa z rodu Habsburgovcov, ktorá sa narodila v Židlochoviciach na Morave. Práve ona dokázala počas náročných rokov udržať stabilitu monarchie a pripraviť syna na jeho budúcu úlohu.
V roku 1902, po dovŕšení plnoletosti, Alfonso XIII. prevzal vládu naplno. Nastúpil do obdobia veľkých zmien – modernizácie krajiny, sociálneho napätia, koloniálnych konfliktov aj rastúcich politických rozporov, ktoré postupne oslabovali monarchiu.
Jeho manželkou sa stala Viktória Eugénia z Battenbergu, vnučka britskej kráľovnej Viktórie. Spolu mali sedem detí a ich manželstvo patrilo k najsledovanejším kráľovským zväzkom svojej doby.
Panovníctvo Alfonsa XIII. sa formálne skončilo 14. apríla 1931, keď bola v Španielsku vyhlásená tzv. Druhá republika. Kráľ následne odišiel do exilu, aby sa krajina vyhla možnému občianskemu konfliktu, čo však nakoniec nepomohlo. Posledné roky života strávil mimo vlasti a zomrel 28. februára 1941 v exile v Ríme.
Život Alfonsa XIII. je jedným z najzaujímavejších a zároveň najtragickejších príbehov modernej španielskej monarchie. Je príbehom kráľa, ktorý sa narodil pre Korunu, no nakoniec zomrel ďaleko od krajiny, ktorej vládol.
Foto: internet
