Keď sa povie Segovia, väčšine ľudí sa okamžite vybaví monumentálny rímsky akvadukt, rozprávkový Alcázar alebo majestátna gotická katedrála, ale málokto vám spomenie Monasterio de Santa María del Parral. Niet sa čomu čudovať. Práve tieto pamiatky každoročne navštívia státisíce turistov z celého sveta.
Stačí však zísť z turistických ulíc, prejsť popri pokojnej rieke Eresma a zrazu sa ocitnete v úplne inom svete. Vo svete, kde namiesto ruchu mesta počuť len spev vtákov, šum stromov a občasné zvonenie kláštorných zvonov.
Práve tu sa ukrýva Monasterio de Santa María del Parral, jedno z najkrajších a zároveň najmenej navštevovaných miest Segovie. Nie je najväčším kláštorom v Španielsku ani najznámejším. Napriek tomu patrí medzi tie miesta, ktoré vo vás zostanú ešte dlho po odchode.
Prečo sa volá Santa María del Parral?
Každý názov ukrýva svoj príbeh a pri tomto kláštore to platí dvojnásobne.
Slovo parral v španielčine označuje pergolu alebo vinič, ktorý vytvára prirodzený zelený prístrešok. Podľa miestnej legendy sa práve na tomto mieste rozprestieral vinohrad. Pastieri tu vraj objavila socha Panny Márie ukrytá medzi viničom. Správa o zázračnom náleze sa rýchlo rozšírila a miesto sa stalo pútnickým miestom. Neskôr tu vyrástla malá pustovňa zasvätená Panne Márii a keď sa v polovici 15. storočia začal stavať veľký kláštor, prevzal jej meno – Santa María del Parral, teda Panna Mária z viniča.
Či ide o skutočnú historickú udalosť alebo len krásnu legendu, dnes už nikto s istotou nepovie. Takýchto príbehov nájdete po celom Španielsku desiatky. Mám ich rád, pretože aj keď ich nemožno vždy potvrdiť historickými prameňmi, stali sa súčasťou miestnej identity a často prezrádzajú viac o duši miesta než samotné kroniky.
Kráľovský kláštor uprostred údolia
História kláštora sa začala písať v roku 1447, keď jeho výstavbu nariadil budúci kastílsky kráľ Henrich IV. Kastílsky. Vybral si pokojné údolie rieky Eresma, len niekoľko stoviek metrov od Alcázaru, kde už stála malá pustovňa zasvätená Panne Márii.
Na výstavbe sa významne podieľal aj mocný markíz z Villeny Juan Pacheco, jeden z najvplyvnejších mužov Kastílie svojej doby. Bol dôverníkom kráľa Henricha IV. a jeho politický vplyv bol taký veľký, že mnohí historici ho považujú za skutočného tvorcu kastílskej politiky druhej polovice 15. storočia. Práve jeho podpora umožnila, aby sa z malej pustovne stal jeden z najvýznamnejších kláštorov Kastílie.
Počas nasledujúcich desaťročí vyrástol rozsiahly komplex, ktorý spája neskorú gotiku, mudéjarské prvky aj prvé renesančné vplyvy. Hoci počas stáročí prešiel viacerými prestavbami, dodnes si zachoval svoju pokojnú a harmonickú atmosféru.
Poslední jeronímski mnísi na svete
To, čo robí Santa María del Parral skutočne výnimočným, nie je len architektúra. Kláštor je dodnes domovom Rádu svätého Hieronyma (Orden de San Jerónimo), známeho ako jeroními.
Rád vznikol v 14. storočí na Pyrenejskom polostrove a veľmi rýchlo si získal priazeň kastílskych aj aragónskych panovníkov. Jeronímski mnísi boli známi prísnym spôsobom života, ktorý spájal modlitbu, mlčanie, štúdium a manuálnu prácu. Práve im španielski králi zverili správu najvýznamnejších kláštorov krajiny vrátane slávneho Escorialu.
V 19. storočí však prišli sekularizačné reformy. Väčšina kláštorov bola zatvorená, mnísi vyhnaní a rád sa ocitol na pokraji zániku. Keď sa v roku 1925 podarilo obnoviť mužskú vetvu rádu, stalo sa tak práve v Santa María del Parral.
Dodnes tu žije posledná mužská komunita jeronímskych mníchov na svete. Nie je to múzeum ani kulisa pre turistov. Je to živý kláštor, kde sa už celé stáročia každý deň začína modlitbou.
Čo by ste si v Santa María del Parral určite nemali nechať ujsť?
Hoci exteriér kláštora pôsobí pomerne jednoducho, jeho interiér ukrýva umelecké poklady, ktoré patria medzi najcennejšie diela neskorej gotiky a renesancie v Kastílii.
Dominantou celého chrámu je monumentálny hlavný oltár (Retablo Mayor), ktorý vznikol v prvej polovici 16. storočia. Patrí medzi najvýznamnejšie renesančné oltáre v provincii Segovia a je považovaný za jedno z vrcholných diel španielskej renesančnej rezbárskej tvorby. Bohato pozlátená drevorezba zobrazuje výjavy zo života Panny Márie a Ježiša Krista, pričom každá postava je spracovaná s mimoriadnou precíznosťou. Pri bližšom pohľade zaujmú jemné výrazy tvárí, prepracované záhyby odevov aj množstvo drobných architektonických detailov. Nejde len o oltár. Je to celé umelecké rozprávanie vytvorené z dreva, zlata a viery.
Po oboch stranách hlavného oltára sa nachádzajú nádherné alabastrové hrobky Juana Pacheca, markíza z Villeny, a jeho manželky Maríe Portocarrero. Patria medzi najkrajšie príklady renesančného funerálneho umenia v Španielsku. Sochy zosnulých pôsobia pokojne, akoby len spali, pričom každý detail ich tvárí, odevov, erbov či zložených rúk je vypracovaný s obdivuhodnou presnosťou.
Keď som pri nich stál, uvedomil som si jednu zaujímavú vec. Práve na takýchto miestach človek najlepšie pochopí, ako úzko boli v stredovekom Španielsku prepojené monarchia, šľachta a Cirkev. Kláštory neboli len miestami modlitby. Boli centrami vzdelanosti, umenia, politiky aj miestami, kde si najmocnejšie rody budovali svoj odkaz pre ďalšie generácie.
Za pozornosť stojí aj bohato zdobený gotický vstup do sakristie, dvojica kláštorných rajských dvorov, zachované chórové lavice a množstvo drobných detailov, ktoré si človek všimne až pri pomalej prehliadke. Santa María del Parral neohúri okázalosťou ako niektoré slávnejšie španielske kláštory. Jeho krása spočíva v harmónii, precíznosti remeselného spracovania a atmosfére, ktorá sa tu zachovala už viac ako päť storočí.
Kláštor Santa María del Parral prežil vojny aj rabovanie
Tak ako mnohé španielske kláštory, ani Santa María del Parral sa nevyhol ťažkým obdobiam.
Počas napoleonských vojen bol vyrabovaný a ešte väčšie škody napáchali sekularizačné reformy v 19. storočí. Mnísi museli kláštor opustiť, knižnica bola rozptýlená a množstvo umeleckých diel nenávratne zmizlo.
Medzi najväčšie poklady kláštora patril aj obraz Fuente de la Gracia (Fontána milosti), ktorý sem daroval kastílsky kráľ Henrich IV. krátko po založení kláštora. Toto výnimočné dielo vzniklo okolo roku 1432 v okruhu dielne slávneho flámskeho maliara Jana van Eycka a patrí medzi najvýznamnejšie ukážky raného flámskeho maliarstva v Španielsku. Ústredným motívom obrazu je symbolická fontána milosti, z ktorej vyteká Kristova krv ako obraz spásy ľudstva.
Ani tento poklad nezostal na svojom pôvodnom mieste. Po zrušení kláštora v 19. storočí sa vydal na dlhú cestu. Najskôr bol prevezený do madridského Múzea Trinidad a neskôr sa stal súčasťou zbierok Múzea Prado, kde ho možno obdivovať dodnes. Je fascinujúce uvedomiť si, že obraz, ktorý dnes patrí medzi poklady jednej z najprestížnejších galérií sveta, visel celé stáročia práve v tomto tichom kláštore na okraji Segovie.
Našťastie sa začiatkom 20. storočia podarilo kláštor zachrániť a postupne obnoviť. Vďaka tomu dnes môžeme obdivovať jedno z najkrajších duchovných miest Kastílie.
Prečo sa sem oplatí prísť?
Počas mojich ciest po Španielsku som navštívil desiatky kláštorov. Niektoré boli väčšie, iné bohatšie alebo architektonicky slávnejšie. Santa María del Parral ma však zaujal niečím úplne iným. Je to pokoj.
Je to miesto, kde sa človek na chvíľu zastaví. Kde nemá potrebu ponáhľať sa od jednej pamiatky k druhej. Kde si sadne na lavičku a jednoducho vníma atmosféru miesta. Možno je to práve preto, že sem neprichádzajú davy turistov. Možno práve preto stojí za to sem prísť.
Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
Otváracie hodiny
- Prehliadky kostola a kláštora sú denne od stredy do nedele o 11:00 a 17:00 hod.
- Keďže ide o aktívny kláštor, časy sa môžu meniť podľa liturgického kalendára.
- Prehliadka je možná iba so sprievodcom v španielskom jazyku.
Vstupenky
- Vstupné je dobrovoľné.
Koľko času si vyhradiť?
Moje odporúčanie pre návštevu Segovie je začať pri Alcázare, zísť k rieke Eresma, navštívť Santa María del Parral a Kráľovskú mincovňu. Potom sa prejdite k templáskemu kostolu Vera Cruz, ktorý je príklad najzachovalejšieho chrámu postaveného s centrálnou edikulou okolo ktorej sa otáča kruhová loď v Európe. Až potom sa vráťte do historického centra.
Na návštevu kláštora si vyhraďte približne 45 až 60 minút. Ak pridáte návštevu kostola Vera Cruz a mincovne, pokojne tu strávite celé dopoludnie.
