Potreby územnej obrany viedli v roku 1572 španielskeho kráľa Filipa II. k založeniu Kráľovskej jazdeckej školy v Ronde. Škola slúžila pre zabezpečenie potrebného výcviku koní. Za týmto účelom vyhradili v meste priestor pre jazdecké cvičenia. Tie, ako je v Španielsku tradičné od stredoveku, zahŕňali aj hry zručnosti s býkmi. Bol to bezkonkurenčný tréning pre rytierov a zároveň vzrušujúce predstavenie pre celé obyvateľstvo.
V 18. storočí prevzali hlavnú úlohu v býčích zápasoch namiesto rytierov peší býčii zápasníci. V Ronde sa v tom čase objavila rodina Romero. Tá po tri generácie združovala najvýznamnejších býčích zápasníkov tej doby. Medzi nimi vynikal nad všetkými ostatnými Pedro Romero (1754 – 1839), vedúca osobnosť a najreprezentatívnejšia postava v histórii býčích zápasov. Odišiel do dôchodku po tom, čo zabil viac ako 5 600 býkov bez toho, aby utrpel čo i len najmenšie škrabance. Jeho osobnosť si vyslúžila jeho profesii rešpekt a spoločenskú dôstojnosť, keďže kombinovala odvahu, zručnosť a estetický zmysel. Pedra a jeho brata Josého Romera stvárnili dokonca aj maliari ako Goya a Eugenio Lucas Velázquez.
Vzostup slávy býčích zápasov
Definitívne posvätenie býčích zápasov ako mimoriadne populárneho festivalu sa uskutočnilo za vlády Filipa V. a upevňovalo sa počas celého 18. storočia. Býčie zápasy sa profesionalizovali a potreba uzavretých arén s priestorom pre divákov, ktorí si platili lístky, rástla. Vtedy sa objavili prvé samostatne stojace býčie arény.
Z piatich maestranz (Ronda, Sevilla, Granada, Valencia a Zaragoza) postavili tri andalúzske svoje arény. Andalúzske aréeny zohrali zásadnú úlohu pri kryštalizácii estetického kánonu býčích zápasov. Výstavba býčej arény v Ronde začala nie len v záujmoch maestranzy, ale aj vďaka dôležitosti a dlhoročnej tradícii býčích zápasov v meste. Festivaly býčích zápasov sa v Ronde pravidelne konali na niekoľkých miestach.
Posledným verejným priestranstvom v Ronde, kde sa konávali býčie zápasy, bolo námestie Plaza Mayor. Balkón kolegiálneho kostola Santa María vtedy slúžil ako tribúna pre šľachtické rodiny a predstaviteľov mesta. Ronda je jedinečná v tom, že miesto konania festivalu presunuli priamo z námestia Plaza Mayor do účelovo postavenej murovanej býčej arény. Vynechala sa medziľahlá fáza drevenej býčej arény, ktorá sa nachádzala na iných miestach Andalúzie.
Výstavba arény
14. januára 1754 požiadla Real Maestranza markíza z Ensenady o povolenie postaviť arénu pre býčie zápasy. 23. januára v spolupráci s Radou predložili túto žiadosť kráľovi Karolovi III. Ako miesto vybrané na tento účel zvolili miesto nazývané Hollanquilla neďaleko rokliny. V rokoch 1780 až 1781 prebiehala zbierka finančných prostriedkov medzi maestranzami, obyvateľmi Rondy, ale aj v iných častiach Španielska a dokonca aj Ameriky. Výstavba arény začala v roku 1782.
Rok 1784 bol kľučovým v histórii arény. V tomto roku sa v aréne konali prvé slávnosti, hoci práce ešte neboli dokončené. Popoludní 11. mája sa začalo slávnostné predstavenie Kráľovského zboru Maestranza pri príležitosti narodenín infanta Dona Gabriela. Okolo 15:30 v časti arény, ktorá bola uzavretá z dôvodu nedokončenej výstavby, ale verejnosť ju obsadila aj napriek tomu, došlo k čiastočnému zrúteniu arény. Jeden vojak provinčnej milície pohol stĺpom a časť so 16 oblúkmi sa zrútila.
Oficiálne otvorenie arény sa konalo 19. mája 1785 pri príležitosti 300. výročia dobitia Rondy katolíckymi veličenstvami. Počas otváracích dní sa zápasilo celkovo s tridsiatimi býkmi.
Menej slávne udalosti
Od roku 1810 používali francúzske jednotky arénu ako kasárne. 1813 sa následne začalo s obnovou arény, ktorú Francúzi takmer zničili. V roku 1820 došlo k jedinému smrteľnému bodnutiu v histórii arény. Francisca Herreru, známeho ako Curro Guillén, bodol býk z ranča Cabrera v Utrere. Jeho pozostatky, o ktorých sa hovorilo, že boli pochované vedľa chlievov, objavili počas následných reštaurátorských prác.
Minimálne medzi februárom a septembrom 1939 využívali býčiu arénu Francove jednotky ako koncentračný tábor pre republikánskych väzňov.
Plaza de Toros
Výstavba býčej arény trvala šesť rokov. Aréna je postavená z pieskovca. Má monumentálny pôdorys a jej ušľachtilosť s dvojitou arkádou a absenciou otvorených tribún pripomína kruhové nádvorie paláca Karola V. v Alhambre. Autorom arény je Martín de Aldehuela, hlavný architekt Puente Nuevo v Ronde.
Býčia aréna v Ronde má priemer 66 metrov. Je považovaná za najväčšiu na svete. Obklopuje ju ulička tvorená dvoma kamennými kruhmi. Tribúny majú po päť radov umiestnených na dvoch poschodiach. Celú stavbu podopiera 136 stĺpov, ktoré tvoria 68 oblúkov. Sedlovú strechu pokrývajú tzv. arabské škridly. Jej elegancii sa nevyrovná žiadná iná býčia aréna. Kapacita arény je 6000 divákov.
Pod tribúnami sa nachádza Múzeum býčích zápasov v Ronde. Múzeum otvorili pre verejnosť v roku 1984. Nájdete tu viacero priestorov, z nich najvýznamnejšie sa venujú dvom veľkým dynastiám býčích zápasníkov v Ronde: Romeros a Ordóñez.
Goyovské býčie zápasy v Ronde
V 20. storočí druhá dynastia rondských býčích zápasníkov, rodina Ordóñezovcov, prispela k histórii býčích zápasov v Ronde ďalším príspevkom. Jej dvoma kľúčovými postavami boli Cayetano Ordóñez (1904 – 1961) a jeho syn Antonio Ordóñez (1932 – 1998). Ich prístup k býčím zápasom vzbudil aj záujem osobností ako bol americký spisovateľ Ernest Hemingway. Kniha Smrť popoludní sa zrodila z Hemingwayovho vášnivého zaujatia pre býčie zápasy. Tie sa snaží zasvätene a zároveň pútavo priblížiť zo všetkých stránok, do najmenších podrobností vrátane ich zákulisia a samotného boja s býkmi.
Bola to rodina Ordóñezovcov, ktorí v roku 1954 otvorili Goyovské býčie zápasy v Ronde. Prvý ročník sa konal na pamiatku dvestého výročia narodenia Pedra Romera. Je to festival s parádou, kostýmami a vybavením z čias Francisca de Goyu. Býčie zápasy sa konajú obvykle prvý septembrový týždeň.
Jedna zaujímavosť na záver. Býčia aréna v Ronde si zahrala aj v hudobnom klipe Madonny „Take a bow“ (1994) alebo ako finálna aréna pre americkú reality show The Mole (2001).
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Aréna sa nachádza priamo v centre Rondy, len pár krokov od ikonického mosta Puente Nuevo.
Návštevu určite spojte s prehliadkou múzea – trvá to približne hodinu. Lístky do arény (vstup vrátane múzea) si možete zakúpiť vopred na stránke arény.
Otváracie hodiny denne:
- 10:00 – 18:00 – január, február, november, december
- 10:00 – 19:00 – marec, október
- 10:00 – 20:00 – apríl – september
Ak si chcete užiť naozaj výnimočný zážitok, naplánujte si cestu počas septembrového Feria de Pedro Romero.
