Všetci určite viete, že štandardný železničný rozchod je 1435 mm, čo je najbežnejší rozchod v Európe a na celom svete. Často sa používa aj ako rozchod električkových koľají. Niektoré krajiny však používajú tzv. široký rozchod.
Ospravedlňujem sa. Zvuková nahrávka bude doplnená dodatočne.
Nechce sa vám článok čítať? Vypočujte si ho.
Rozchod 1 520 mm sa používa v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, Pobaltí, Mongolsku a Fínsku. Na Pyrenejskom polostrove sa železnice začali budovať s tzv. iberským rozchodom.
Španielsko a Portugalsko používajú rozchod 1668 mm.
Keď sa v polovici 19. storočia začali v Španielsku budovať železnice, existovalo v Európe viacero rozchodov a nebola jednotná európska norma. Španielski inžinieri sa rozhodli pre širší rozchod, pretože verili, že širší rozchod poskytne väčšiu stabilitu a umožní stavbu výkonnejších lokomotív vhodných pre horský terén Pyrenejí a vnútrozemia.
Svoj význam mali aj strategické dôvody. Širší rozchod mal byť aj obranným opatrením proti prípadnej francúzskej invázii. Vlaky z Francúzska by nemohli priamo vchádzať do Španielska po rovnakých koľajniciach, čím by sa komplikoval vojenský zásah.
V čase, keď sa v Španielsku rozhodovalo o rozchode, ešte neexistoval pevný európsky štandard 1435 mm. Španielsko preto nevidelo dôvod prispôsobovať sa susedom, keďže ani susedia neboli jednotní. Až moderné vysokorýchlostné trate (AVE) v Španielsku sa budujú v štandardnom európskom rozchode 1435 mm, aby mohli vlaky jazdiť aj do Francúzska a zvyšku Európy.
Rôzne spôsoby, ako sa prekonávajú rozdiely.
Rôznosť rozchodov samozrejme v minulosti komplikovala cezhraničnú dopravu. Riešení sa ponúkalo viacero. Alternatívou bolo budovanie trojkoľajových tratí, aby každý vlak používal zodpovedajúce rozchody. Samozrejme toto riešenie nebolo vhodné na dlhé vzdialenosti. Dnes je takto riešená trať z Čiernej nad Tisou do Mukačeva na Ukrajine.
Ďalším riešením je výmena náprav alebo podvozkov na vozidlách. Hlavne staršia generácia si určite pamätá tzv. preväzovanie podvozkov v Čope na vlakoch do Ruska, resp. vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Na Francúzsko – Španielskych hraniciach existoval dlhé roky systém prestupovania. Pamätám si ako sme pri prvej ceste vlakom do Španielska v roku 1991 prestupovali na hraniciach. Všetko však bolo perfektne zorganizované. Išli sme oficiálne vlakom Avignon – Barcelona, na jednej strane staničnej budovy sme vystúpili z francúzskej súpravy, prešli sme cez colnicu (ešte nebol Schengen) a na druhej strane budovy sme nastúpili do španielskej súpravy a pokračovali ako ten istý vlak.
Tento systém bol však pomerne zdĺhavý. Preto už v 60-tych rokoch začali španielski inžinieri vymýšľať systémy na zmenu rozchodu, ktoré umožňujú zmenu rozchodu zmenou vzdialenosti medzi kolesami bez výmeny náprav alebo podvozkov.
Prvý prototyp vznikol v roku 1969.
Prvýkrát bol tento systém nasadený na jednotkách Talgo III RD v roku 1969 na spojoch Madrid – Hendaye, kde bolo potrebné prekonať hranicu medzi iberským rozchodom 1668 mm a francúzskym štandardným 1435 mm.
Mechanizmus umožňuje, aby vlak prešiel cez špeciálnu zmenu rozchodu rýchlosťou niekoľkých kilometrov za hodinu bez zastavenia a bez toho, aby museli cestujúci opustiť vlak. Tento princíp sa stal jednou z kľúčových technologických predností Talga a neskôr sa ďalej vyvíjal aj pre vysokorýchlostné jednotky Talgo 250 a Talgo 350.
Ako to funguje?
Talgo nepoužíva klasické dvojkolia pevne spojené osou. Každé koleso je na samostatnej osi, upevnenej na vozňovom ráme cez ložiská. Vďaka tomu môže každé koleso meniť polohu nezávisle od druhého.
V bežnej jazde sú kolesá uzamknuté v polohe pre aktuálny rozchod (napr. 1668 mm). Uzamknutie zabezpečujú zámky ovládané mechanicky. Zmena sa robí na špeciálnej trati (tzv. cambiador de ancho), po ktorej vlak prechádza rýchlosťou až 20 km/h.
Vstupná časť zariadenia má vodiace lišty, ktoré mechanicky stlačia zámky na nápravách a uvoľnia kolesá. V tejto chvíli sú kolesá voľné a môžu sa pohybovať do strán. Po uvoľnení prechádzajú kolesá cez segment, kde ich vodiace koľajnice postupne nasmerujú do novej vzdialenosti (napr. zo 1668 mm na 1435 mm). Na výstupe zo zmenárne lišty opäť mechanicky zablokujú kolesá v novej polohe a vlak pokračuje už po druhej sústave koľajníc.
Uvedený systém napomohol významne aj pri rozvoji vysokorýchlostných tratí (1435 mm) v Španielsku. Na vciacerých miestach boli vybudované tieto meniarne rozchodu. Súpravy z VRT tak môžu pokračovať aj do miest, kde zatiaľ nie je postavená nová železnica. Jednotky Talgo nakúpil aj bývalý Sovietsky zväz a využíval ich na rýchlikoch z Moskvy do Berlína.
Vo videu si môžete pozrieť naživo s jednotkami Talgo a CAF, ako prebieha zmena rozchodu podvozkov. Video je v španielskom jazyku.
Titulná fotografia: ADIF.
