Parque del Buen Retiro, známy jednoducho ako Parque del Retiro, je doslova zeleným srdcom Madridu. Patrí k najznámejším a najobľúbenejším miestam v meste. Rozprestiera sa na ploche vyše 125 hektárov a je plný zelene, umeleckých pamiatok, palácov a zákutí, kde sa dá na chvíľu uniknúť ruchu veľkomesta. Pre obyvateľov Madridu je Retiro miestom oddychu, športu a kultúry, pre návštevníkov mesta zas povinnou zastávkou, ktorá spája históriu s moderným životom.
Začiatky parku siahajú do prvej polovice 17. storočia, keď sa kráľ Filip IV. rozhodol vybudovať rozsiahly komplex kráľovských záhrad a oddychových priestorov pri kláštore San Jerónimo el Real. Architekti Gaspar de Vega a Alonso Carbonell vytvorili kráľovskú rezidenciu s nádhernými záhradami, ktoré sa stali miestom reprezentácie španielskej monarchie.
Počas 18. storočia park postupne prechádzal zmenami. Boli budované nové fontány, pavilóny a divadlá. Najväčšiu transformáciu však prinieslo 19. storočie, keď sa park po napoleonských vojnách a ústupe francúzskej armády otvoril verejnosti. Odvtedy sa stal miestom, ktoré patrí všetkým obyvateľom Madridu.
V roku 2021 bol Retiro spolu s Paseo del Prado zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO ako súčasť „Paisaje de la Luz“ – krajiny svetla, ktorá spája prírodu, vedu a umenie v centre Madridu.
Estanque Grande – Veľké jazero
Jedným z najznámejších symbolov parku je umelé jazero Estanque Grande de Retiro. Vybudované bolo v 17. storočí a pôvodne slúžilo na kráľovské námorné hry a predstavenia. Dnes je obľúbeným miestom pre člnkovanie a prechádzky. Nad jazerom sa týči monumentálny pamätník Alfonsa XII., ktorý so svojou kolonádou a jazdeckou sochou patrí k najfotografovanejším miestam v Madride.
Pamätník Alfonsa XII.
Patrí k najpôsobivejším a najikonickejším symbolom parku Retiro. Ide o neoklasicistický pamätník španielskeho kráľa Alfonsa XII., ktorý vládol v rokoch 1874 – 1885. Celý komplex má šírku 58 metrov a dĺžku 86 metrov. Tvorí ho polooválna kolonáda s množstvom sôch. V jeho strede stojí monumentálna jazdecká socha kráľa.
V roku 1887, dva roky po kráľovej smrti, rozhodla regentka Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská, Alfonsova vdova, že Madridu treba dôstojný pamätník. Vyhlásila súťaž, do ktorej sa zapojilo více než 20 architektov a sochárov. Víťazom sa stal architekt José Grases Riera, ktorý predstavil monumentálny projekt inšpirovaný rímskymi fórami a parížskym klasicizmom. Stavba začala v roku 1902, keď nastúpil na trón Alfons XIII., syn zosnulého kráľa. Stavbu sochy dokončili v roku 1922.
Kolonádu tovrí oválne stĺporadie s viac než 60 iónskymi stĺpmi, ktoré obkolesuje centrálny priestor pri jazere. Na kolonáde a priľahlých častiach je umiestnených viac než 80 bronzových a mramorových sôch – alegórie Španielska, umenia, vedy, obchodu, poľnohospodárstva a rôznych historických osobností.
V centre sa nachádza kráľov piedestál vysoký 30 metrov. Z vysokého podstavca sa dvíha jazdecká socha Alfonsa XII. od sochára Mariana Benlliure, jedného z najvýznamnejších španielskych sochárov prelomu 19. a 20. storočia. Jazdecká socha dosahuje cca 12 metrov vrátane podstavca, samotný kráľ na koni má okolo 5 metrov. Na podstavci sú reliéfy znázorňujúce rôzne etapy kráľovej vlády – mier, vojenské víťazstvá a symboly jednoty.
Pamätník mal od začiatku predstavovať návrat monarchie po období Prvej španielskej republiky a turbulentných časoch 19. storočia. Alfons XII. je známy ako kráľ, ktorý priniesol tzv. Restauráciu, obnovenie stabilnej monarchie v roku 1874. Pamätník sa stal najfotografovanejším miestom v Retire. Jeho kolonáda sa majestátne odráža v hladine jazera.
Palacio de Cristal – Krištáľový palác
Tento elegantný sklenený pavilón, postavený v roku 1887 architektom Ricardom Velázquezom Boscom. Pavilón je inšpirovaný londýnskym Crystal Palace. Pôvodne slúžil na výstavu tropických rastlín z Filipín, dnes je súčasťou Museo Reina Sofía. Využíva sa na dočasné umelecké výstavy. Je obklopený malým jazerom s fontánou, kde si často možno všimnúť korytnačky alebo vodné vtáctvo.
Palacio de Velázquez
O niečo starší, ale rovnako reprezentatívny je Palacio de Velázquez. Palác postavil v rokoch 1881 – 1883 taktiež Ricardom Velázquezom Boscom. Slúžil ako pavilón pre výstavy priemyselných a dekoratívnych umení. Dnes, podobne ako Krištáľový palác, patrí pod správu Museo Reina Sofía a konajú sa v ňom rôzne dočasné expozície moderného umenia.
Paseo de las Estatuas
Je to jedna z najkrajších promenád parku. Oficiálane sa nazýva Paseo de la Argentina. Promenádu lemujú sochy španielskych kráľov. Trinásť sôch z Kráľovského paláca, ktoré boli umiestnené na Paseo de las Estatuas, zodpovedá nasledujúcim panovníkom: Ferdinand IV. z Leónu a Kastílie, Sancho IV. z Leónu a Kastílie, Henrich II. z Kastílie, García I. z Leónu, Urraca z Leónu a Kastílie, Berenguela z Kastílie, Gundemar, Karol I. Španielsky, Karol II. Španielsky, Ramon Berenguer IV., Chintila, Alfonz I. Aragónsky a Sancho IV. Statočný.[5]
Všetky boli navrhnuté architektom Franciscom Sabatinim počas vlády Karola III. Boli súčasťou celkovo 108 podobizní španielskych panovníkov, ktorých pôvodným účelom bolo zdobiť vonkajšiu rímsu Kráľovského paláca v Madride. Vytvorili ich rôzni umelci pod dohľadom dvorných sochárov Juana Dominga Olivieriho a Felipeho de Castra. Prechádzka Paseo de las Estatuas je ako malá exkurzia do španielskej histórie.
La Rosadela – Ružová záhrada
V 30. rokoch 20. storočia navrhol záhradník Cecilio Rodríguez nádhernú ružovú záhradu, ktorá je dodnes jedným z najromantickejších zákutí parku. V jarných a letných mesiacoch tu rozkvitne viac než 4 000 ruží, čo z nej robí skutočnú oázu farieb a vôní.
Jardines de Cecilio Rodríguez
Tieto záhrady sú menšie, upravené v klasickom andalúzskom štýle, s množstvom dlaždicových chodníkov, fontán, pergol a ružových kríkov. Záhrady sú trochu skryté a nie každý turista o nich vie. Práve tu sa voľne pohybujú pávy, ktoré sú obľúbenou atrakciou najmä pre rodiny s deťmi a fotografov. Pávy sú zvyknuté na ľudí, dá sa k nim dostať pomerne blízko.
Noria del Huerto del Francés
La Noria del Huerto del Francés je mechanická kolesová stanica, pôvodne určená na čerpanie podzemnej vody pre zavlažovanie záhrad, napájanie jazier a fontán, a tiež pre potreby Kráľovskej továrne na porcelán (Real Fábrica de Porcelana del Buen Retiro) . Konštrukcia pochádza zo 17. storočia, v časoch zakladania parku a paláca Buen Retiro.
Počas archeologických výskumv v rokoch 1996–2000 objavili tento mechanizmus aj spolu s ďalším vodným vybavením. Mesto investovala do presnej repliky originálu a renovácie okolia, vrátane vodného bazénu, kovových prvkov a ochranných zábradlí .
Záhrada nesie názov Francúzska záhrada, pretože počas Napoleonských vojen (vojna za nezávislosť Španielska, 1808–1814) bola táto časť parku obsadená francúzskou armádou. Továreň na porcelán bola zničená pri oslobodzovacích útokoch vedených Wellingtonom .
Parque del Retiro ako živý organizmus
Parque del Retiro je posiaty množstvom menších umeleckých diel. Medzi najznámejšie patrí Fontána padlého anjela (Fuente del Ángel Caído). Je to jedna z mála verejných sôch zobrazujúcich Lucifera v momente jeho pádu. Ďalšími zaujímavými prvkami sú fontána Galápagos či alegorické sochy na rôznych námestíčkach v parku.
Dnes je Retiro nielen historickým parkom, ale aj živým centrom kultúry a oddychu. Každý víkend tu môžete stretnúť pouličných hudobníkov, umelcov, športovcov, bežcov, tanečníkov či rodiny na pikniku. Jazero je stále plné člnkov a promenády sú zaplnené turistami i domácimi.
Parque del Buen Retiro je jedným z tých miest, ktoré dokonale vystihujú ducha Madridu – elegancia, história, kultúra a radosť zo života. Či už sa rozhodnete obdivovať výstavy v palácoch, člnkovať na jazere alebo len tak posedieť v tieni stromov, Retiro vám ukáže, že aj v pulzujúcej metropole možno nájsť kúsok pokoja a krásy.
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Vstup: Park je prístupný zdarma.
Otváracie hodiny: Otvára sa skoro ráno (okolo 6:00) a zatvára približne o polnoci v letných mesiacoch.
Najlepší čas na návštevu: Skoré ráno alebo podvečer, keď je svetlo najkrajšie a atmosféra pokojnejšia.
Odporúčanie: Na návštevu si vyhraďte minimálne 2 – 3 hodiny. Stihnete pozrieť hlavné pamiatky, užiť prechádzku a možno aj člnkovanie na jazere.
