Len pár kilometrov od rušného Madridu sa ukrýva miesto, kde sa písala španielska história, rodili politické dohody a formoval sa vkus monarchov. Palacio Real de El Pardo – kráľovský palác obklopený tisíckami hektárov lesa – patrí k menej známym, no mimoriadne pôsobivým pamiatkam krajiny. Spája noblesu, architektúru, prírodu i fascinujúce príbehy, ktoré siahajú od stredoveku až po 20. storočie.
Od poľovníckeho pavilónu po reprezentačný palác
Oblasť El Pardo bola už v stredoveku obľúbeným miestom kráľovských poľovačiek. Prvé zmienky pochádzajú z „Libro de Montería“ kráľa Alfonza XI., ktorý opisuje husté lesy plné jeleňov, diviakov a vtáctva. Už v roku 1405 tu dal kráľ Enrique III postaviť jednoduchý lovecký dom, Casa Real, ktorý sa stal zárodkom dnešného paláca.
Jeho nástupca Enrique IV. ho neskôr rozšíril na malú pevnosť so štyrmi vežami, obrannou priekopou a mostom. Prvé murované časti z 15. storočia sa dodnes čiastočne zachovali v suteréne paláca.
V 16. storočí cisár Carlos V nariadil prestavbu objektu na pohodlný palác. Dielo zveril architektovi Luisovi de Vega, ktorý vytvoril renesančný pôdorys v tvare štvorca so štyrmi vežami v rohoch a centrálnym nádvorím. Fasáda niesla typické prvky španielskeho alcázaru, jednoduché línie, malé okná a strmú strechu.
Jeho syn Filip II. pokračoval v práci, venoval sa interiérom, freskám a výzdobe. Bohužiaľ, v roku 1604 palác vyhorel a zhorela aj vzácna galéria portrétov, ktorú vtedy nazývali Salón de retratos.
Príchod Bourbonovcov
Po príchode dynastie Bourbonovcov začal El Pardo získavať svoju dnešnú podobu. Kráľ Carlos III. poveril svojho dvorného architekta Francesca Sabatiniho rozsiahlou prestavbou v roku 1772. Sabatini mu vtisol elegantný barokovo-klasicistický štýl. Zjednotil fasádu, pridal manzardové strechy a vytvoril reprezentatívne krídla. Práve on premenil poľovnícky pavilón na dôstojný kráľovský palác.
Vo vnútri pribudli nádherné tapisérie z Kráľovskej manufaktúry (Real Fábrica de Tapices), niektoré podľa návrhov Francisca Goyu. Interiér sa stal jednou z najlepšie zachovaných ukážok španielskeho umeleckého vkusu 18. storočia.
V El Pardo zomrel v roku 1885 kráľ Alfonso XII. Krátko predtým sa v záhradách podpísal historický Pakt El Pardo – dohoda medzi konzervatívcami a liberálmi o striedavej vláde, ktorá mala stabilizovať Španielsko.
Po občianskej vojne si palác ako svoje oficiálne sídlo vybral generál Francisco Franco. Žil tu takmer 35 rokov, až do svojej smrti v roku 1975. Jeho pracovňa, spálňa či televízna miestnosť sú dnes cenným, hoci kontroverzným svedectvom minulosti.
Od 80. rokov 20. storočia patrí palác pod správu Patrimonio Nacional a využíva sa ako reprezentačné sídlo pre štátne návštevy. Hoci nie je oficiálnym domovom kráľa, hostil desiatky svetových lídrov od pápežov po prezidentov.
Architektúra a interiér Palacio Real de El Pardo
El Pardo má štvorcový pôdorys so štyrmi rohovými vežami a centrálnym nádvorím. Vstupná fasáda je symetrická, s trojdielnou kompozíciou a francúzskym vplyvom. Kombinuje svetlý kameň a tehlu, čo vytvára harmonický kontrast.
Palác obklopuje menšia geometrická záhrada v štýle 18. storočia s fontánou, cédrovými a borovicovými alejami. Kedysi tu bola aj priekopa, ktorá chránila hradné jadro. Za plotom sa rozprestiera Monte de El Pardo. Je to obrovský lesný park, ktorý dnes patrí medzi najlepšie zachované prírodné oblasti v okolí Madridu.
Vnútorné priestory sú pôsobivé. Vynikajú najmä Salón de retratos – miestnosť venovaná portrétom španielskych panovníkov, obnovená po požiari. Salón de Baile – tanečná sála s nádhernými lustrami a barokovou štukovou výzdobou. Komnaty Bourbonskej rodiny sú zariadené v neoklasicistickom štýle, so zlatými detailmi a jemnými pastelmi. Medzi najvzácnejšie poklady patria tapisérie Goyu.
Zachovali sa aj Francove súkromné miestnosti – pracovňa, spálňa a televízna miestnosť, ktoré zostali takmer v pôvodnom stave. Kaplnka paláca je skrytý klenot s nádherným oltárom a freskami.
Každá miestnosť má iný charakter. Niektoré dýchajú 18. storočím, iné nesú stopu 20. storočia. Spolu vytvárajú unikátny prehľad o tom, ako sa menil život na španielskom dvore.
Zaujímavosti
El Pardo bol po stáročia výlučne kráľovským revírom, do ktorého obyčajní ľudia nemali prístup. Les je dodnes domovom jeleňov a diviakov. V paláci sa v roku 1885 zrodila politická dohoda známa ako Pakt El Pardo. Francisco Goya navrhoval motívy pre Kráľovskú manufaktúru tapisérií, ktorej diela zdobia sály El Parda. V 50. rokoch tu Franco nechal zriadiť televíznu miestnosť, jednu z prvých v krajine. Les Monte de El Pardo má rozlohu približne 16 000 hektárov a patrí medzi najlepšie zachované dubové lesy na Pyrenejskom polostrove. Architekt Francesco Sabatini, ktorý palác prestaval, je aj autorom známej brány Puerta de Alcalá v Madride.
Palacio Real de El Pardo nie je taký známy ako madridský kráľovský palác, no má výnimočnú atmosféru. Jeho ticho, história a spojenie s prírodou mu dávajú osobité čaro. Pre milovníkov histórie, architektúry i menej známych miest je El Pardo skutočným objavom.
Ak máte radi španielske paláce, odporúčam spojiť jeho návštevu s výletom do Aranjuezu a El Escorialu. Spolu tvoria dokonalý trojlístok španielskej kráľovskej architektúry.
Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
- Bežná prehliadka trvá približne hodinu a vedie cez hlavné reprezentačné miestnosti na prvom poschodí.
- Niektoré priestory sa menia v závislosti od oficiálnych akcií či rekonštrukcií.
Otváracie hodiny
- október – marec 10:00 – 18:00
- apríl – september 10:00 – 19:00
- posledný vstup je hodinu pred záverečnou
Dni kedy je zatvorené
- pondelky
- 1. január, 6. január, 1. máj, 24. december, 25. december, 31. december
- Okrem už plánovaných uzávierok môžu nastať ďalšie uzávierky z dôvodu oficiálnych podujatí.
Vstupné
- základné: 9,00 €
- zľavnené: 4,00 € (deti 5-16 rokov, osoby staršie ako 65 rokov, študenti do 25 rokov na základe preukazu ISIC)
- deti do 5 rokov zdarma
- streda a nedeľa od 15:00 je bezplatný vstup pre občanov EÚ
Odporúča sa zakúpiť vstupenky vopred na stránkach oficiálneho predajcu.
Ako sa tam dostať
El Pardo sa nachádza približne 15 km severozápadne od centra Madridu.
Autom: z obchvatu madridu M-30 pokračujte po M-605 (Carretera de El Pardo)
Verejnou dopravou: najlepšie spojenie je linkou 164 zo stanice metra Moncloa (M 3,6) alebo linkou 179 zo stanice metra Plaza de Castila (M 1,9,10). Na autobusoch platí mestská tarifa.
Fotografovanie v interiéri je povoelné bez použitia blesku. Môže byť v niektorých miestach obmedzené.
