V srdci rušného Madridu, len pár krokov od svetoznámej Puerta del Sol, sa náhle objaví nenápadná fasáda. Prechádzajúci turisti a miestni obyvateľia často prejdú okolo bez povšimnutia, no za tými starými múrmi sa skrýva miesto, ktoré je akýmsi časovým zrkadlom: Monasterio de las Descalzas Reales. Tento kláštor nie je len múzeom alebo historickou pamiatkou, je to živý priestor, kde sa spája história, duchovno a umenie v unikátnom súlade.
Ticho v srdci Madridu
Prvá vec, ktorú návštevník zaznamená, je kontrast. Zvuky metropoly zostávajú za múrmi. Tu, v tichu kláštorných priestorov, sa čas akoby spomalil. Chodby vedú ku kaplnkám a freskám, schodiská skrývajú stopy dávnych aristokratických rúk a oči môžu obdivovať staré tapisérie a relikvie, ktoré prežili stáročia. Každý krok odhaľuje nový príbeh a pripomína, že tento kláštor bol vždy viac než len duchovným útočiskom, bol aj miestom, kde sa stretávala šľachta a kultúra.
Príbeh kráľovskej zakladateľky
Zakladateľkou Monasterio de las Descalzas Reales bola Jana Španielska, dcéra cisára Karola V. a sestra Filipa II. Narodila sa v roku 1535. Už od mladosti ju obklopovala politická moc a aristokratický život. Napriek tomu ju volanie duchovného života neopustilo. Po smrti svojho manžela, portugalského princa, sa rozhodla zasvätiť život Bohu a založila kláštor v roku 1559.
V roku 1559, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, sa konalo slávnostné otvorenie kláštora, hoci kostol ešte nebol postavený. Konal sa slávnostný sprievod, ktorého sa zúčastnil Filip II. a celá kráľovská rodina. V roku 1564 dokončili kostol. Na sviatok Počatia Panny Márie bola na hlavnom oltári umiestnená Najsvätejšia sviatosť. Jana v kláštore bývala až do svojej smrti 7. septembra 1573.
Vo svojej záveti stanovila, že tam bude pochovaná. Priamo v záveti uviedla aj pokyny týkajúce sa jej pohrebnej kaplnky. Tá mala byť umiestnená v presbytériu kostola. Práce sa začali v roku 1574. Telo zatiaľ provizórne umiestnili v kaplnke svätého Jána Krstiteľa. O rok neskôr telo premiestnili do jeho poslednej hrobky. Obraz, ktorý dominuje kaplnke, je jedným z mála, ktoré prežili požiar, ktorý zničil kostol v roku 1862. Modliacu sa sochu nad jej hrobkou vytvoril Pompeo Leoni na priamu objednávku Filipa II.
Do kláštora vstúpila aj jej sestra Mária Španielska, vdova po cisárovi Maximilianovi II. Obidve ženy priniesli do kláštora nielen svoju aristokratickú noblesu, ale aj umelecké zbierky, šperky a relikvie, ktoré dodnes tvoria podstatu múzea v kláštore. Práve tieto dary umožnili, aby sa Monasterio de las Descalzas Reales stalo unikátnym miestom, kde sa stretáva náboženstvo a umenie.
Architektúra a umelecké poklady Monasterio de las Descalzas Reales
Architektúra kláštora je fascinujúcim príbehom sama o sebe. Základné prvky paláca boli upravené architektmi ako Antonio Sillero či Juan Bautista de Toledo a neskôr doplnené barokovými a klasicistickými prvkami. Interiér si zachoval bohaté dekorácie štýlu plateresco, ktoré sú typické pre španielsku renesanciu.
Návštevník sa ocitne v priestore, kde fresky a tapisérie rozprávajú príbehy minulosti. Fresky na hlavnom schodisku a v Kaplnke zázraku (Capilla del Milagro) pochádzajú zo 17. storočia a zobrazujú náboženské motívy s úchvatnou farebnosťou a detailom. Medzi najvzácnejšie diela patrí aj socha modliacej sa Jany Španielskej od Pompea Leoniho a tapisérie z Bruselu podľa návrhov Rubensa, objednané samotnou Isabelou Klárou Eugeniou Španielskou, dcérou Filipa II.
Miesto aristokratických žien
Kláštor nebol len útočiskom pre zakladateľky. Po stáročia tu žili ženy z urodzených rodín, ktoré sa vzdali svetského života. Ich prítomnosť obohatila kláštor o množstvo umeleckých diel, relikvií a historických artefaktov. Každá z týchto žien zanechala svoj odtlačok. Či už vo forme šperkov, tapisérií, alebo osobných predmetov, ktoré dnes tvoria expozíciu pre návštevníkov.
Práve toto spojenie aristokracie a duchovného života dodáva kláštoru jedinečný charakter. Nie je to len múzeum, nie je to len kláštor, ale priestor, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou.
Krízy a reštaurovanie
História kláštora nebola vždy pokojná. V roku 1862 vypukol veľký požiar, ktorý poškodil retablá, maľby a portréty. Počas Španielskej občianskej vojny v 20. storočí bol kláštor opäť ohrozený – niektoré priestory utrpeli poškodenie, hoci umenie sa podarilo uchrániť.
V súčasnosti, odkedy spravuje kláštor Patrimonio Nacional, prechádza kláštor rozsiahlymi reštaurátorskými prácami. Stabilizovali sa budovy, obnovili fresky a tapisérie. Zroveň sa priestor prispôsobil návštevníkom, aby mohli obdivovať jeho krásu bez toho, aby bol narušený duchovný život sestier.
Súčasnosť Monasterio de las Descalzas Reales
Dnes Monasterio de las Descalzas Reales stále funguje ako kláštor. Sestry žijú v časti budovy uzavretej pre verejnosť, zachovávajú svoj rehoľný život a pravidelné modlitby.
Táto kombinácia autentického kláštorného života a verejnej prezentácie robí miesto výnimočným: j. Jto ako krok do iného sveta, kde sa minulosť a prítomnosť stretávajú v každom obraze, freske či relikvii.
Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
Vstup
- Vstupné do kláštora: 8,00 Eur.
- Je dobreé rezervovať vstup dopredu cez predajný web Patrimonio Nacional, pretože prehliadka je iba so sprievodcom a počet návštevníkov je limitovaný.
Čas návštevy
- Prehliadka trvá približne jednu hodinu.
Otváracie hodiny
- Utorok až sobota. Doobeda: 10:00 – 14:00 Poobede: 16:00 – 18:30
- Nedele a sviatky. 10:00 – 15:00
- Pokladňa a prístup do kláštora sa zatvárajú o hodinu skôr
- Voľný deň: Pondelok
- Obyklé zatváracie dni: 1.1., 6.1., strda, štvrtok, piatok a sobota počas Veľkého týždna, 1.5., 24.12., 25.12., 31.12.
- Okrem už plánovaných uzávierok môžu nastať ďalšie uzávierky aj z dôvodu oficiálnych udalostí.
Upozornenie
- V súčasnosti je kláštor prístupný z ulice Calle de la Misericordia 2, ktorá sa nachádza len pár metrov od bežného vchodu.
Doprava
- Najbližšie stanice metra – Sol (linky 1, 2, 3), Callao (3, 5), Opera (2, 5).
Oblečenie a etiketa
- Monasterio de las Descalzas Reales je stále aktívnym kláštorom, odporúča sa decentné oblečenie, pokryté ramená a kolená, ticho a rešpekt voči sestrom.
Fotografovanie
- Fotografovanie môžete bez použitia blesku. Niektoré priestory majú obmedzenia.
