Mešita–katedrála v Córdobe – klenot španielskej histórie. Len málo miest na svete dokáže v jednej budove zachytiť celé storočia kultúrnych a náboženských zmien tak, ako Mešita–katedrála v Córdobe (Mezquita-Catedral de Córdoba). Je to symbol mesta a celé storočia aj symbol moci – najprv islamskej, potom kresťanskej. Dnes je to jeden z najväčších architektonických skvostov Španielska a zároveň za jedinečný príklad toho, ako sa v jednej stavbe prelína niekoľko civilizácií.
Od rímskeho chrámu po islamskú mešitu
Miesto, na ktorom stojí dnešná stavba, má za sebou viac než dvetisíc rokov histórie. Pôvodne tu stál rímsky chrám zasvätený Jupiterovi. Po páde Rímskej ríše sa oblasť Córdoby stala súčasťou vizigótskeho kráľovstva. V 6. storočí tu bol postavený kostol sv. Vincenta, ktorý kresťania využívali celé dve storočia.
Po roku 711 sa situácia radikálne zmenila. Pyrenejský polostrov dobyli Mauri a Córdoba sa postupne stala jedným z najdôležitejších miest islamského sveta. V roku 785 nariadil emír Abd ar-Rahmán I. postaviť veľkolepú mešitu – nielen ako miesto modlitby, ale aj ako prejav moci novej dynastie Umajovcov, ktorí si na Pyrenejskom polostrove budovali svoj kalifát po úteku zo Sýrie.
Mešita sa postupne rozširovala počas vlády jeho nástupcov. Abd ar-Rahmán II. pridal prvú veľkú prístavbu, Al-Hakam II. rozšíril modlitebnú sálu, pridal nádherný mihráb a nové klenby, Al-Mansúr mešitu ešte predĺžil na východ, čím sa stala jednou z najväčších mešít islamského sveta.
Mešita sa rozkladá na ploche 23 400 metrov štvorcových, čo z nej urobilo druhú najväčšiu mešitu na svete, hneď za mešitou v Mekke. Prekonala ju až v roku 1588 Modrá mešita.
Na vrchole svojej slávy mala Córdoba vyše 500 000 obyvateľov a bola jedným z najbohatších a najvyspelejších miest Európy – centrum vzdelanosti, medicíny a filozofie. Mešita bola jej srdcom.
Architektonický zázrak
Najikonickejším prvkom stavby sú nekonečné rady dvojfarebných oblúkov. Tie vytvárajú dojem nekonečného priestoru. Striedanie červených a bielych pásov vzniklo kombináciou tehál a kameňa a dodnes pôsobí nesmierne moderne. Celkovo sa v mešite nachádza viac než 850 stĺpov z mramoru, žuly či jaspisu. Časť materiálu sa využila zo starších rímskych a vizigótskych stavieb.
Pri pohľade na ne má človek pocit, akoby sa ocitol v kamennom lese, kde sa architektúra stáva akýmsi nekonečným rytmom svetla a tieňa.
Mihráb so záhadou
Dominantou islamskej časti je mihráb. Je to bohato zdobený výklenok ukazujúci smer modlitby, ktorý má veriacich viesť pohľadom k Mekke. Mihráb v Córdobe zdobia mozaiky zo zlatých a sklenených kociek, ktoré do Córdoby priniesli umelci až z Byzancie.
V Mešite–katedrále v Córdobe mihráb vskutočnosti nesmeruje priamo k Mekke. Mekka sa z Andalúzie nachádza na juhovýchod, ale córdobsý mihráb je orientovaný na juh. Dodnes sa presne nevie, prečo sa to stalo, a vedci ponúkajú rôzne vysvetlenia:
Symbolika: Niektorí historici tvrdia, že architekti chceli nadviazať na orientáciu najstaršej mešity v Damasku alebo na jeruzalemský Chrám, ktoré mali podobný smer.
Praktické dôvody: Iní hovoria, že to bolo z dôvodu mestského plánovania – mešita sa musela prispôsobiť uliciam a existujúcej zástavbe.
Rituálny zvyk: V rannom islame ešte nebola orientácia na Mekku striktne definovaná tak, ako neskôr. Mihráb tak mohol byť orientovaný aj inak.
Táto „chyba“ robí z Córdoby unikát. Väčšina mešít na svete má presne vypočítaný smer (qiblu), ale v Córdobe cítiť, že história bola formovaná nielen náboženstvom, ale aj praktickými a politickými okolnosťami.
Premena na kresťanskú katedrálu
Po dobytí Córdoby kresťanskými vojskami v roku 1236 bola mešita vysvätená ako katolícky chrám zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Dlhé stáročia sa využívala takmer bezo zmien.
Rozhodujúci zásah prišiel až v 16. storočí, keď sa priamo do jej stredu začala stavať renesančná katedrála. Tento kontrast dodnes vyvoláva silné reakcie. Pre niekoho je to nešťastný zásah, pre iného fascinujúce spojenie dvoch svetov. Samotný cisár Karol V. po dokončení diela poznamenal: „Zničili ste niečo, čo bolo jedinečné, a postavili ste niečo, čo možno nájsť kdekoľvek.“
Patio de los Naranjos – záhrada pokoja
Pred vstupom do chrámu sa nachádza Patio de los Naranjos – nádvorie s radmi pomarančovníkov, ktoré dodnes uchováva stopy islamskej tradície. Kedysi slúžilo ako miesto rituálnej očisty: veriaci si tu umývali ruky a tvár pred modlitbou. Záhrada bola súčasťou islamskej tradície – spájala vodu, stromy a tieň ako symbol raja.
Dnes tu rastú desiatky pomarančovníkov vysadených v pravidelných radoch, medzi ktorými vedú kanáliky s vodou. V horúcom andalúzskom lete je to miesto, kde sa človek na chvíľu skryje pred slnkom a načerpá atmosféru. Okrem pomarančovníkov tu nájdete aj palmy a fontány, ktoré pridávajú dvorku ešte väčší šarm.
Veža, ktorá spája minulosť s prítomnosťou
Na nádvorie dohliada mohutná veža Torre del Alminar alebo Torre Campanario, ktorá v sebe ukrýva históriu oboch náboženstiev. Pôvodne to bol minaret postavený v 10. storočí kalifom Abd ar-Rahmánom III., z ktorého sa muezzín zvolával veriacich k modlitbe.
Po kresťanskom dobytí Córdoby bol minaret prestavaný na barokovú zvonicu. Dnes má vyše 50 metrov a je dominantou historického centra mesta. Výstup na vrchol stojí za to – ponúka nádherný panoramatický výhľad na biele uličky Córdoby, rieku Guadalquivir aj na samotné Patio de los Naranjos, ktoré zhora pôsobí ako zelený koberec uprostred mesta.
Symbol kultúrneho prelínania
Mešita–katedrála v Córdobe nie je len pamiatka. Je to živý príbeh Španielska – príbeh stretu a prelínania civilizácií. Rimania, Vizigóti, Mauri aj kresťania tu zanechali svoju stopu a spoločne vytvorili stavbu, ktorá nemá obdobu.
Od roku 1984 je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Meštia-katedrála v Córdobe patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky Španielska.
Prechádzka jej vnútrom je ako cesta časom – každý krok odhaľuje ďalšiu vrstvu dejín a pripomína, že kultúry, hoci odlišné, dokážu spolu vytvoriť niečo neopakovateľné.
Časová os Mešity–katedrály v Córdobe
- 1. – 4. storočie – rímsky chrám
- 6. – 8. storočie – vizigótsky kostol sv. Vincenta
- 711 – dobytie Córdoby Maurmi
- 785 – začiatok stavby mešity na príkaz emíra Abd ar-Rahmána I.
- 9. – 10. storočie – rozširovanie mešity za vlády Abd ar-Rahmána II., Al-Hakama II. a Al-Mansúra
- 10. storočie – Córdoba sa stáva metropolou kalifátu, jedným z najväčších a najbohatších miest Európy
- 1236 – kresťanské vojská dobyli Córdobu, mešita sa stáva katolíckou katedrálou
- 16. storočie – výstavba renesančnej katedrály priamo v strede mešity
- 17. storočie – prestavba pôvodného minaretu na barokovú zvonicu
- 1984 – zápis Mešity–katedrály do zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Otváracie hodiny mešitý-katedrály:
pondelok – sobota 10:00 – 19:00
nedeľa 08:30 – 11:30, 15:30 – 19:0
Posledný vstup je možný hodinu pred zatvorením.
Odporúčam zakúpiť vstupenky vopred na stránkach mešity-katedrály.
Základné vstupné: 13,00 €
Jeden tip: Najlepšie je prísť skoro ráno 08:30 – 09:30 od pondelka do soboty. Vstup je v tomto čase zadarmo a zároveň jemné svetlo zvýrazňuje krásu oblúkov.
Nočné prehliadky s podsvietením a hudbou.
Prehliadky sú k dispozícii každý deň o 22:00 hod. Je to nezabudnuteľný zážitok.
Odporúčam zakúpiť vstupenky vopred na stránkach mešity-katedrály
Základné vstupné: 20,00 €
Otváracie hodiny zvonice:
pondelok – nedeľa – vstupy sú každú polhodinu, prvý vstup 09:30, posledný vstup 18:30
Odporúčam zakúpiť vstupenky vopred na stránkach mešity-katedrály
Základné vstupné: 3,00 €
Okolie
Nezabudnite sa prejsť aj po židovskej štvrti Judería a pozrieť si rímsky most, ktorý dotvára historickú atmosféru mesta.
