Niektoré paláce vznikli zo strachu, iné z potreby moci. Aranjuez vznikol zo sna.
Len necelú hodinu južne od Madridu sa rozprestiera jedno z najkrajších kráľovských sídiel Španielska – Palacio Real de Aranjuez. Miesto, kde sa stretáva architektúra, záhrady, voda a kráľovská história v dokonalej harmónii. Aranjuez nebol len ďalším palácom – bol kráľovským útočiskom, miestom oddychu, politiky aj romantiky.

Dnes je Aranjuez zapísaný v zozname UNESCO ako kultúrna krajina. No v skutočnosti je to stále to isté miesto, akým bol pred stáročiami – kráľovský sen o dokonalej harmónii medzi človekom a prírodou.

Miesto, ktoré si vybrala voda
Ešte skôr než sem prišli králi, prišla voda. Sútok riek Tajo a Jarama vytvoril jedno z najúrodnejších a najzelenších miest vnútrozemského Španielska. Ak inde vládlo suché slnko, tu rástli lesy, rozprestierali sa úrodné polia a ovocné sady.
V 15. storočí si toto miesto vybral Rád svätého Jakuba, rytieri-mnísi, ktorí tu mali svoje sídlo aj poľovnícke revíry. No keď Aranjuez prešiel pod kráľovskú korunu, začal sa jeho skutočný príbeh.

Kráľ Filip II., vládca ríše, nad ktorou „slnko nikdy nezapadalo“, nechcel ďalší hrad. Chcel miesto, kde by kráľovská moc dýchala rovnakým rytmom ako príroda. Tak vznikla myšlienka Aranjuezu, kráľovského mesta v záhradách.
Palác, ktorý rástol spolu s dynastiami
Prvé časti paláca vznikli v polovici 16. storočia podľa plánov architekta Juana Bautistu de Toledo. Jeho vízia bola revolučná. Palác nemal stáť oddelene od krajiny, ale byť jej súčasťou. Po jeho smrti pokračoval Juan de Herrera, autor El Escorialu. Vznikli renesančné krídla s čistými líniami a dôrazom na proporcie.

Po smrti Filipa II. výstavba spomalila. Španielsko prechádzalo krízami a vojnami, no Aranjuez nikdy nestratil svoju úlohu letného kráľovského sídla. Záhrady sa rozširovali, rieky sa usmerňovali a palác sa udržiaval.
Skutočný rozkvet prišiel s dynastiou Bourbonovcov v 18. storočí. Filip V. chcel zo Španielska urobiť kultúrnu veľmoc po vzore Francúzska a Aranjuez sa stal jeho letným “Versailles”. Palác rozšírili, získal honosnejšiu podobu a nový život.

Najväčší rozmach však nastal za vlády Karola III., osvieteného panovníka, ktorý chápal architektúru ako nástroj kultúry. Pod jeho dohľadom vznikli nové palácové krídla, elegantné interiéry, Porcelánový kabinet, Čínska izba a Sála zrkadiel. Záhrady sa premenili na umelecké dielo a Aranjuez sa stal modelovým kráľovským mestom.
Aranjuez ako svedok dejín
V roku 1808 sa pokoj Aranjuezu roztrhol. Vzbury proti kráľovi Karolovi IV. a jeho ministrovi Godoyovi vyústili do známej “Vzbury v Aranjueze” (Motín de Aranjuez).

Povstanie sa odohralo 17. marca 1808 v Aranjueze, kde sa kráľovská rodina a vláda zdržiavali na ceste na juh v očakávaní francúzskej invázie zo severu. Vojaci, roľníci a verejnosť vpadli do Godoyovho paláca a zajali ho. Vzbúrenci prinútili kráľa Karola prepustiť Godoya a o dva dni neskôr dvor prinútil samotného kráľa abdikovať v prospech svojho syna a rivala, Ferdinanda VII. Nový kráľ nastúpil na trón bez požadovanej konzultácie s Kastílskou radou a bez zloženia prísahy pred Cortes. Jeho podporovatelia však šírili myšlienku, že jeho legitimita ako kráľa pramení z toho, že ho uznával ľud.
Palác, ktorý vznikol ako miesto pokoja, sa stal na okamih javiskom politickej drámy.
Prechádzka palácom
Palác má typickú barokovo-klasicistickú fasádu z červených tehál a bieleho kameňa. Pôsobí elegantne, nie pompézne. Presne tak, ako letné sídlo má. Dominantou je Plaza de Parejas, veľké nádvorie, kde sa konali kráľovské slávnosti, prehliadky koní a ceremónie.

Už pri vstupe vás privíta monumentálne schodisko z mramoru, symbol prechodu zo sveta bežných ľudí do sveta monarchie. Je navrhnuté tak, aby návštevník okamžite cítil veľkoleposť dynastie Bourbonov.
Jednou z najpôsobivejších miestností paláca je trónna sála. Zachovala sa v autentickej podobe z 18. storočia so zamatovými tapetami, zlatými detailmi a portrétmi panovníkov. Nejde o repliku, je to skutočná miestnosť, kde sa prijímali diplomati a robili štátne rozhodnutia.

Porcelánový kabinet je jednou z najvzácnejších miestností v celom Španielsku. Celú miestnosť – steny, výklenky aj dekorácie – pokrýva ručne vyrábaným porcelánom z kráľovskej manufaktúry Buen Retiro. Motívy zobrazujú čínske a orientálne scény, kvety a fantastické bytosti. Je to dokonalý príklad posadnutosti 18. storočia exotikou a luxusom.
Opakom je čínska izba. Malá, ale nesmierne elegantná miestnosť zdobená lakovanými panelmi a orientálnymi motívmi. V čase Karola III. považovali Áziu za vrchol luxusu a táto miestnosť to dokonale ilustruje.

Spálne Karola III. a jeho manželky sú zachované tak, ako vyzerali v 18. storočí. Postele, hodiny, nábytok, obrazy, všetko pôsobí, akoby kráľ len na chvíľu odišiel. Zaujímavosťou je, že kráľ spal v polosede. Bolo to vtedy považované za zdravšie.
Sála zrkadiel je elegantná miestnosť určená na recepcie a hudbu. Svetlo sa tu odráža od krištáľových lustrov a veľkých zrkadiel, čím vytvára pocit nekonečného priestoru.

Záhrady – skutočná duša Aranjuezu
Aranjuez by nebol Aranjuezom bez svojich záhrad. Sú jedny z najkrajších v Európe.
Jardín del Príncipe je najväčšia a najromantickejšia záhrada. Nachádza sa pri rieke Tajo. Je to anglický park plný pavilónov, mostíkov a fontán. Nachádza sa tu aj malý poľovnícky letohrádok Casa del Labrador, ktorý má jeden z najkrajších neoklasicistických interiérov v Španielsku.

Najstaršiu časť záhrad, Jardín de la Isla, obklopujú ramená rieky. Fontány, geometrické bordérie, stromy a voda vytvárajú pocit renesančného raja.

Priamo pred palácom sa nachádza formálna francúzska záhrada Parterre, s fontánami a symetriou typickou pre Versailles.
Kráľovský palác v Aranjuez je kráľovská krajina
Aranjuez nie je len palác. Je to kráľovská krajina, ktorá vznikla spojením architektúry, záhrad, riek a urbanizmu. Práve preto ho UNESCO označilo za kultúrnu krajinu. Je to miesto, kde králi nežili oddelene od prírody, ale v jej centre.

Dnes je Palacio Real de Aranjuez jedným z najkrajších a zároveň najmenej preplnených kráľovských palácov Španielska. Nie je hlučný ako Madrid, nie je turistický ako Sevilla. Je pokojný, zelený a elegantný. Presne taký, aký mal byť od začiatku. Prechádzať sa jeho sálami je ako vstúpiť do sveta, kde príroda a moc žijú v harmónii.

Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
Otváracie hodiny
- utorok – nedeľa: 10:00 – 18:00 (posledný vstup do paláca 17:00)
- zatvorené: pondelky, 1.1., 6.1., 1.5., 30.5., 5.9., 24.12., 25.12., 31.12. a dni konania oficiálnych akcií kráľovského dvora

Vstupné
- základné vstupné: 9,00 €
- občania EU vo veku 65 rokov a viac, deti vo veku 5 až 16 rokov vrátane, držitelia ISIC vo veku do 25 rokov: 4,00 €
- deti do 5 rokov: bezplatne
- vstup zdarma v stredu a nedeľu od 15:00 do 18:00 (posledný vstup do paláca 17:00)
- interaktívny audio sprievodca v mobile: +3,00 €
Odporúčam zakúpiť vstupné aj so sprievodcom v cene 12,00 / 7,00 € vopred.
Záhrady
- vstup do záhrad je bezplatný,
- otváracie hodiny (obvykle)
- január – marec 08:30 – 18:30
- apríl – jún 08:30 – 20:30
- júl – august 08:30 – 21:30
- september 08:30 – 20:30
- október – december 08:30 – 18:30
Ako sa sem dostať
Autom z Madridu
Aranjuez leží približne 44 km južne od Madridu, cesta autom trvá približne 40 – 50 minút bez väčšej premávky. Z centra Madridu vyrazíte po diaľnici A-4 smerom na juh. Odbočte na M-305 smerom do Aranjuezu. Po príchode do mesta sledujte smerové tabule na Plaza de Parejas – to je centrálne námestie pri paláci.
Parkovanie v okolí paláca býva cez víkendy a sezónu často plné – prichádzajte skôr dopoludnia.
Vlakom
Z Madridu ide priamy vlak (Renfe Cercanías – linka C-3) do Aranjuezu. Interval v špičke pracovných dní 15 minút, v sedle a cez víkend 20 – 30 minút. Cesta trvá približne 45 – 60 minút a lístok stojí 4,05 € (zóna C-1 v Madride). V Madride stojí linka na staniciach Chamartín, Nuevos Ministerios, Sol a Atocha.
Z vlakovej stanice je to asi 10–15 minút pešo k palácu cez chodníky a aleje.































































