Katedrála svätej Anny: živé srdce Veguety

7. decembra 2025

Vo Veguete, najstaršej a najpôsobivejšej časti Las Palmas de Gran Canaria, stojí katedrála, ktorá nesie v sebe celé dejiny ostrova. La Santa Iglesia Catedral-Basílica de Canarias, väčšine známa ako Katedrála svätej Anny, je nielen hlavným chrámom východnej diecézy, ale aj ikonou kanárskej náboženskej architektúry. Zvonku pôsobí pevne a majestátne, zvnútra ticho a pokojne. Akoby v sebe niesla stáročia modlitieb, vzdychov a príbehov ľudí, ktorí tadiaľ prešli.

Až do roku 1819 bola Katedrála svätej Anny jediným katedrálnym chrámom na celom súostroví. Po rozdelení cirkevnej provincie sa sídlom západnej diecézy stal chrám v San Cristóbal de La Laguna na Tenerife, no Katedrála svätej Anny zostala neotrasiteľným centrom východnej diecézy, ktorú tvorí Gran Canaria, Lanzarote, Fuerteventura a La Graciosa.

Chrám, ktorého príbeh trvá viac ako 500 rokov

Výstavba katedrály začala v roku 1497, po tom, ako Katolícke veličenstvá rozhodli o zriadení samostatnej diecézy na Kanárskych ostrovoch. Prvých sedemdesiat rokov rástli gotické lode, klenby a stĺpy, až sa práce v roku 1570 pre nedostatok financií zastavili. Chrám zostal dlhé roky v provizórnom stave, pripomínal skôr prísľub než skutočnosť, no práve to dodalo interiéru jeho charakteristickú gotickú jemnosť.

Nový impulz prišiel až v roku 1781, kedy sa začala druhá veľká stavebná fáza. Viacerí architekti dali katedrále nový neoklasicistický výraz, ktorý sa dnes prejavuje najmä na fasáde a vonkajších vežiach. Výsledkom je spojenie dvoch duchov. Vzdušného neskorogotického interiéru a pokojného, symetrického exteriéru 19. storočia. Aj v 20. storočí práce pokračujú. Katedrála vlastne dodnes nie je definitívne dokončená. Je to živý organizmus, ktorý rástol spolu s mestom a nikdy nezamrzol v jednej jedinej epoche.

Katedrála svätej Anny ako palmová záhrada

Dnu vás privítajú tri hlavné lode doplnené dvoma nižšími vedľajšími, v ktorých sa nachádza jedenásť kaplniek. Obrovské koryntské stĺpy nesú bohato členenú rebrovú klenbu, a keď sa zadívate nad seba, vznikne ilúzia, akoby ju niesli kamenné palmy. Tento efekt je jedným z dôvodov, prečo interiér katedrály pôsobí prirodzene a harmonicky, napriek svojej monumentálnosti.

Hlavným stavebným materiálom je modrastý kameň z kameňolomu San Lorenzo. Ten dodáva chrámu špecifický charakter. Múry a stropy sú z ľahkej sopečnej pemzy, ktorá bola na Kanárskych ostrovoch prirodzenou voľbou. V závere hlavnej lode stojí socha patrónky katedrály, svätej Anny. Ide o dielo kanárskeho umelca José de Armas Medina z roku 1944, ktoré dodáva priestoru pokojnú, takmer rodinnú atmosféru.

Jedným z najpôsobivejších prvkov, na Kanárskych ostrovoch nie celkom obvyklým, je organ, ktorý svojou výškou a konštrukciou pôsobí ako architektúra v architektúre. Je koncipovaný v barokovom štýle, no zachováva gotické línie, takže dokonale zapadá do celkového charakteru chrámu.

Architektonické štýly katedrály a ich prepojenie v priestore

Katedrála svätej Anny je výnimočná tým, že v jej stenách možno čítať päť storočí vývoja architektúry. Nie je to chrám jedného obdobia, ale dlhý príbeh, ktorý sa začal gotikou a pokračoval cez renesanciu, baroko až po neoklasicizmus. Každý štýl tu zanechal stopu. Dnes spolu vytvárajú dielo, ktoré pôsobí prirodzene. Akoby tieto etapy boli od začiatku určené na to, aby sa spojili.

Najstaršia vrstva patrí neskorej gotike, ktorú vidieť najmä v interiéri. Výrazné rebrové klenby, vysoké štíhle stĺpy a vertikálne línie dodávajú priestoru vzdušnosť. Gotický je aj pôvodný pôdorys v tvare latinského kríža a prvé tri lode, ktorých architektúra vznikla koncom 15. a v prvej polovici 16. storočia.

Počas dlhých prestávok vo výstavbe sa do projektu postupne dostali renesančné prvky. Tie sú zreteľné najmä v niektorých kaplnkách a detailoch, ktoré pôsobia umiernenejšie a symetrickejšie než pôvodná gotika. Ide napríklad o čisté línie portálov, geometrické členenie stien či harmonické proporcie, ktoré vychádzajú z vtedajších talianskych vzorov.

Baroko zasahuje do interiéru predovšetkým v umeleckej výzdobe, ktorá vznikala v 17. a 18. storočí. Najviditeľnejšie je najmä na veľkom organe, ktorý svojou bohatou siluetou a dynamickým priečelím pôsobí ako socha vyrastajúca z kamennej steny. Barokovo ladené sú aj niektoré oltárne obrazy, drevorezby a liturgické predmety, ktoré dnes dopĺňajú charakter chrámu.

Zjednotenie štýlu

Najvýraznejším a pre návštevníkov najznateľnejším štýlom však zostáva neoklasicizmus, ktorý formuje modernú podobu katedrály najmä zvonku. Fasáda, veže a väčšia časť exteriéru vznikli práve počas obnovy v 18. a 19. storočí. Symetria, čisté línie, trojuholníkové štíty a majestátna rovnováha celého priečelia sú typickými znakmi neoklasicistického poňatia. Katedrála svätej Anny sa tým vizuálne zjednotila po stáročiach prerušovanej výstavby.

Výsledkom je chrám, v ktorom sa jednotlivé štýly nebijú, ale dopĺňajú. Gotika dodáva stavbe dušu, renesancia jej dáva harmóniu, baroko prináša dramatickosť a neoklasicizmus obal, ktorý všetko spája do jedného pokojného celku. Aj preto katedrála svätej Anny nepôsobí ako výsledok komplikovanej histórie, ale skôr ako miesto, ktoré prirodzene rástlo spolu s mestom a jeho ľuďmi.

Katedrála svätej Anny ako miesto odpočinku osobností ostrova

Pod dlažbou katedrály odpočívajú viacerí biskupi a významné osobnosti kanárskej histórie. Chrám je nielen miestom modlitby, ale aj tichým archívom pamäte Gran Canarie. Posledné miesto odpočinku tu našiel José de Viera y Clavijo, významný kanársky učenec, historik, botanik a kňaz, po ktorom je pomenovaná aj botanická záhrada v Las Palmas. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kaplnke sv. Jozefa.

V kaplnke „Nuestra Señora de los Dolores“ spočíva telo Buenaventuru Codina y Augerolas, bývalého biskupa diecézy Canarias. Zomrel v 1857, jeho telo uložili do krypty katedrály. V roku 1978 bolo exhumované. Údajne v stave, ktorý katolícka tradícia označila za „neporušený“. Fernando de León y Castillo, markíz de Muni je pochovaný v hrobke, ktorá asi najviac zaujme pri návšteve katedrály.

Strážcovia pred katedrálou – bronzové psy z Plaza de Santa Ana

Pred chrámom sa rozprestiera malebné námestie Plaza de Santa Ana, ktoré by bez svojich bronzových psov nemalo rovnakú atmosféru. Osem sôch psov, každá s iným výrazom a držaním tela, stojí pred katedrálou ako tichí strážcovia. Ich pôvod odkazuje na názov ostrova Gran Canaria práve podľa veľkých psov, ktorí tu kedysi žili. Dnes sú tieto sochy jedným z najobľúbenejších miest na fotografiu a dotvárajú výnimočný charakter celého námestia.

Diecézne múzeum – tiché bohatstvo vedľa katedrály

Na pravej strane katedrály, v bývalom biskupskom paláci, sa nachádza Diecézne múzeum umenia. Je to miesto, ktoré by mal navštíviť každý, kto chce pochopiť vývoj sakrálneho umenia na ostrovoch. Uchováva liturgické predmety, obrazy od rôznych flámskych umelcov, kanárske drevorezby a dokumenty, ktoré sú niekedy cennejšie než samotné predmety. Vnútorné patio patrí k najkrajším v celej Veguete a jeho pokoj kontrastuje s ruchom uličiek vonku.

Výhľad, ktorý mení pohľad na Las Palmas

V južnej veži máte k dispozícii výťah na arkádu. Odtiaľ sa otvára panoramatický výhľad na celé mesto. Odvážnejší môžu ešte vystúpať schodiskom až na vežu. Vidieť odtiaľ staré kamenné domy Veguety, až pitoreskne vyzerajúce domy v štvrtiach ako San Juan alebo San Nicolas, moderné mestské štvrte, prístav, La Isletu aj modrú líniu Atlantiku.

Katedrála svätej Anny nie je len historickým monumentom, ale aj živým svedkom dejín Gran Canarie. Každý kameň, každá kaplnka a každý umelecký detail pripomína stáročia kultúry, viery a ľudského úsilia. Prechádzka jej interiérom či výhľad z veže vás dokáže preniesť naprieč storočiami. Je to miesto, kde človek pochopí, aké výnimočné je spojenie starého a nového v Las Palmas a prečo sa toto mesto tak ľahko vryje do pamäti. Aj preto zostáva jedným z najkrajších a najosobitejších miest celého mesta.