Aj keď neviete nič o architektúre alebo Gaudím, pri prechádzkach ulicami Barcelony, intuitívne dokážete identifikovať jeho nezameniteľný rukopis. Okrem takých skvostov ako je Sagrada Família alebo Parc Güell sa Gaudí podieľal aj na výstavbe obytných budov meste. Všetky štyri nájdete buď priamo na Passeig de Gràcia alebo v jej blízkosti.
Casa Batlló
Asi najznámejšou je Casa Batlló, ktorá je výsledkom rekonštrukcie starého konvenčného domu postaveného v roku 1877 v roku 1904. Gaudí naň použil typické konštrukčné prvky modernizmu alebo katalánskej secesie, keramiku, kameň a kované železo. Počas výstavby Gaudího veľmi kritizovali pre jeho radikálny dizajn, ktorý porušil všetky mestské predpisy. Aj napriek tomu v roku 1906 dostal dom od barcelonskej mestskej rady ocenenie ako jedna z troch najlepších budov roka. Zatiaľ čo je dom oficiálne známy ako Casa Batlló, miestny názov pre budovu je často Dom kostí, keďže niektoré zo stĺpov sa podobajú kostiam. Jedna teória o tejto budove hovorí, že zaoblená strecha korunovaná vežou a krížom predstavuje kopiju svätého Juraja zapichnutú do chrbta draka.
Casa Batlló sa pýši ojedinelou trblietavou fasádou vytvorenou z farebnej mozaiky so zvláštnymi vyčnievajúcimi oknami neobvyklého oblúkovitého tvaru. Pri prehliadke vnútorných priestorov vás nadchne hra svetla a tieňa, ktorá patrí medzi Gaudího špeciality. Vašej pozornosti určite neujdú aj originálne falošné stropy. Akonáhle do domu vstúpite, nezabudnite si pozrieť jeho schody. Na každom zo schodov sa nachádzajú štylizované obrázky chobotníc a hviezdic, ktoré vytvoril Gaudí špeciálne pre Casa Batlló. Práve vďaka tomu všetkému sa Casa Batlló považuje za jednu z najpodivnejších stavieb Európy. Pri návšteve budovy si určite poviete, že pri je návrhu musel mať Gaudí obrovskú fantáziu alebo musel byť pod vplyvom nejakých omamných látok.
Keď pôjdete navštíviť Casa Batlló, nezabudnite sa pozrieť na susediace domy – Casa Amatller, Casa Mulleras a Casa Lleó Morera. Ide tiež o úžasné architektonické skvosty.
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Predpredaj vstupeniek na internete.
Casa Milà
Casa Milà, označovaná pre svoj nezvyčajný nahrubo opracovaný vzhľad aj ako La Pedrera – kameňolom, je jednou z najobľúbenejších modernistických budov v Barcelone. UNESCO uznalo túto budovu za svetové dedičstvo v roku 1984. Výstavba budovy prebiehala v rokoch 1906 až 1912. Casa Milà je Gaudího posledný súkromný rezidenčný projekt. Zároveň predstavuje jeden z najnápaditejších domov v histórii architektúry. Je to skôr socha ako budova. Fasádu tvorí masa zvlneného kameňa. Spolu s balkónmi z kovaného železa má predstavovať nepravidelnosti prírodného sveta. Železné opracovanie balkónov navrhol Joseph Maria Jujol, ktorý s konštrukciou improvizoval priamo na mieste.
Počas budovania fasády najprv kamene priviezli z kameňolomu Garraf vo Vilafranca a nechali ich na pozemku pred budovou. Následne sa skaly orezali podľa modelov uložených v pivničných priestoroch. Po orezaní nasledovala inštalácia na Gaudím presne určené miesto na budove. Avšak najneobyčajnejšou časťou budovy je strecha. Nachádza sa na nej veľa farebných komínov a ventilátorov. Silno zvlnené priečelia popierajú gravitačné zákony. Konštrukcia priečelí sa zakladá na systéme neviditeľných nosníkov a k nim pripojených vodorovných výstuží. V budove sa nenachádza ani jedna rovná línia. Dokonca ani v interiéri.
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Predpredaj vstupeniek na internete.
Casa Vicens
Casa Vicens bola prvou Gaudího obytnou budovou. Zároveň as považuje za jednu z prvých secesných budov na svete. Výstavba prebiehala v rokoch 1883 až 1888. Gaudí navrhol túto budovu ako rezidenčný objekt pre bohatú rodinu, ktorá vlastnila keramickú továreň. Profesionálne zázemie klienta vyjadril použitím keramických obkladov na fasáde, ktorá obsahuje množstvo keramických dekorácií. Budova v sebe spája orientálne a neoklasicistické dizajnové prvky, pričom je tiež vidieť aj niektoré islamské architektonické vplyvy.
Hoci budova stojí na malom pozemku, aj napriek tomu má obytná plocha domu rozlohu 1160 m². V júli 2005 bola Casa Vicens vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO. V roku 2014 rodina Herrero Jover predala Casa Vicens andorrskej banke MoraBanc, ktorá nehnuteľnosť po rekonštrukcii premenila na múzeum. Múzeum bolo otvorené pre verejnosť 16. novembra 2017. Počas rekonštrukcie v rokoch 2015-2017 boli odstránené všetky úpravy, pridané počas úprav v rokoch 1935 a 1964.
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Predpredaj vstupeniek na internete.
Casa Calvet
Casa Calvet bola postavená v rokoch 1898 až 1900 pre Calvetovcov, rodinu textilných priemyselníkov. Architekti sa zhodujú, že ide o najkonvenčnejšie Gaudího dielo. Je to spôsobené tým, že sa musel vtesnať medzi staršie stavby ako aj preto, že sa nachádza v jednej z najelegantnejších častí Barcelony. Kamenná fasáda odráža barokové vplyvy spolu s jej arkiermi, sochárskou výzdobou a výzdobou interiéru.
Symetria, rovnováha a poriadok, ktoré charakterizujú Casa Calvet, nie sú obvyklé v práci Gaudího. Avšak sú tu vidieť prvky modernizmu, napríklad krivočiare štíty na prednej časti preskleného balkóna. Stĺpy lemujúce vchod pripomínajú cievky nití. Sú narážkou na Calvetov textilný podnik. Kovanie je dielo Josepa Perpinyà. V hornej časti fasády sú busty troch patrónov mesta Vilassar de Dalt, kde žili Calvetovi: Peter Veronský, Genesius z Arlu a Genesius Rímsky. Casa Calvet je prvá stavba ocenená radou mesta na Concurso anual d’edificis artístics v roku 1899. V roku 1969 vyhlásili budovu za španielsku kultúrnu pamiatku.
