Sevilla má zvláštny dar. Vie si človeka omotať okolo prsta skôr, než stihne povedať hola. Je to mesto, ktoré vonia po pomarančových kvetoch, znie ako gitara v tieni platanov a žiari farbami, akoby každá ulica bola maliarskym plátnom. A ak existuje legenda, ktorá v sebe nesie dušu tejto krásy – nespútanosť, vášeň, hrdosť aj krehkú zraniteľnosť – potom je ňou Carmen.
„Láska je dieťa cigánske, nepozná zákon, nepozná strach…“
Touto vetou začína najznámejšia ária, v ktorej Carmen sama odhalí svoj osud. Nepatrila nikdy nikomu a práve preto priťahovala všetkých. Bola ako jarný vietor Andalúzie – nespútaná, omamná a nepolapiteľná. Keď vstúpila do tabakovej továrne, svet akoby na chvíľu priveľmi zjasnel. Don José, spočiatku tichý a sebaistý vojak, jej podľahol okamžite. No ona už vtedy vedela – tam, kde sa rodí vášeň, tam sa rodí aj tragédia. Keď mu venovala kvietok, pohrávajúc sa s ním medzi prstami, zaznie jej hlas:
„Ak ma nemiluješ – milujem ťa. Ak ťa milujem – dávaj si pozor.“
To je Carmen
Sladká a nebezpečná zároveň. Svetlo, ktoré páli. Don José sa snažil jej uprieť slobodu, no ona utekala pred každým, kto by ju chcel držať pri sebe. Jej srdce patrilo chvíľam, nie prísaham. Keď prichádza Escamillo, spieva svoju slávnu Toreadorskú pieseň – žiarivú, triumfálnu:
„Toreador, pozor, toreador! Láska čaká na teba…“
A Carmen v jeho hlase prvýkrát počuje nie sľuby, ale slávu – to, čo ju vždy priťahovalo. Jej koniec pri bráne arény Maestranza je neodvrátiteľný. Carmen odmieta klamať sama seba aj iných. Jej posledné slová k Joséovi sú rovnako neústupné ako ona:
„Nikdy! Carmen bola, je a zostane slobodná.“
A v tej chvíli sa rodí legenda, ktorá dodnes kráča Sevillou. Aby človek porozumel Carmen, musí porozumieť Seville, jej rytmu, jej teplu, jej vášnivému pohybu medzi svetlom a tieňom.
Carmen je zrkadlom mesta
Mesta, ktoré ju stvorilo. Sevilla je nádherná, vášnivá, pestrá a presne taká bola aj ona. V jej piesňach znie teplo andalúzskej krvi. V jej slovách znie mestská hrdosť. A v jej osude znie pravda:
„Carmen sa narodila slobodná a slobodná musí aj zomrieť.“
Carmen je Sevilla. Sevilla je Carmen. Obe sú krásne a hravé, obe vedia raniť aj liečiť. Obe sú slobodné a neslobodné zároveň – zviazané len vlastným rytmom. Keď kráčaš týmto mestom, cítiš ju všade: v teple večerného vzduchu, v šume palmy pri Giralde, v smiechu dievčat v bielych šatách, A keď sa odchádza zo Sevilly, zistíš, že Carmen si berieš so sebou – ako vôňu pomarančových kvetov, ktorá zostáva na pokožke aj dlho po návrate domov.
Hoci Carmen je fiktívna postava, v Seville akoby stále žila. Nájdete ju v suveníroch, na maľbách, v rytmoch flamenca aj v turistických trasách. A keď sa prejdete popri Guadalquivire pri západe slnka, pochopíte, prečo tento príbeh nemohol vzniknúť nikde inde.
Prejdime sa spolu po miestach, ktoré sú späté s Carmen
Prístav. V 18. storočí sa oblasť rieky Guadalquivir pri Torre de Oro vyznačovala svojou prístavnou atmosférou. Výrobcovia cigár, ako aj Carmen, tam čakali na príchod lodí, ktoré viezli tabak z Indie.
Stará tabaková továreň. Táto symbolická budova, postavená v polovici 18. storočia, v ktorej dnes sídli Sevillská univerzita, zamestnávala 4 000 výrobcov cigár vrátane hlavnej postavy Bizetovej opery, kam ju Mérimée umiestnil vo svojom diele a kde sa začína prvé dejstvo slávnej opery.
Staré väzenie. V štvrtej scéne vedie Don José Carmen do starého väzenia, ktoré sa nachádza neďaleko tabakovej továrne.
Židovská štvrť. V tejto a ďalších uliciach obľúbenej štvrte Santa Cruz sa Cigánom, ako napríklad Carmen, podarilo vyhýbať sa vojakom a žandárom. V priechode na Calle Juderia do dnes počuť vášnivý dupot carmeniných topánok v rytme flamenga.
Taverna vo Vodnej ulici – Calle Agua. Carmen sa tu podarilo presvedčiť Dona Josého, keď ju viedol do väzenia, aby ju prepustil. Carmen sa vyhla väzeniu a v taverne si dali spolu pohár harmančekového čaju.
Kasárne Puerta de la Carne. Bývalé vojenské kasárne, kde bol umiestnený pluk, ku ktorému patril Don José.
Ulica Candilejos. Bizet založil svoju operu na Mériméeho diele, v ktorom sa okrem iného spomína ulica Candilejo, kde Carmen zažívala svoje milostné eskapády.
Plaza de Toros de la Maestranza. Sevillská býčia aréna je miestom, ktoré si Bizet vybral na ukončenie svojej najuniverzálnejšej opery. Carmen tragicky zomrie rukou Dona Josého pri bráne známej ako Puerta del Príncipe.
Pamätník Carmen stojí pri pobrežnej promenáde ako svedok času a ako pocta tomuto príbehu.
Praktické informácie k návšteve
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách, dopravnom spojení a pod. sú platné ku dňu zverejnenia článku.
- Prechádzka po miestach, ktoré sú spojené s operou Carmen je dlhá približne 4 km.
