V tento deň sa v Madride narodil Karol III., syn Filipa V. a Alžbety Farneseovej. Panovník, ktorého dejiny dodnes vnímajú ako jedného z najväčších a najprogresívnejších kráľov Španielska. Ešte predtým, než zasadol na španielsky trón, získal cenné skúsenosti ako kráľ Neapola a Sicílie – a práve tam sa formoval jeho reformný, pragmatický a moderný pohľad na vládnutie.
Na španielsky trón nastúpil v roku 1759, po smrti svojho nevlastného brata Ferdinanda VI., ktorý nezanechal potomkov. Karol III. si so sebou priniesol víziu osvieteného panovníka, presvedčeného, že sila štátu stojí na rozume, vzdelaní, poriadku a zodpovednej správe krajiny.

Jeho vláda patrí medzi najpozitívnejšie kapitoly španielskych dejín. Obklopený osvietenými ministrami ako Esquilache, Campomanes, Floridablanca či Aranda presadzoval hlboké administratívne, hospodárske a sociálne reformy. Podporoval obchod, priemysel, modernizáciu správy štátu a budovanie infraštruktúry, ktorá mala slúžiť všetkým – nie len elite.

Jedným z najviditeľnejších symbolov jeho vlády sa stal Madrid. Mesto sa za Karola III. doslova zmenilo: verejné osvetlenie, kanalizácia, dláždené ulice, nové promenády a veľkolepé stavby ako Puerta de Alcalá, Paseo del Prado či Kráľovská botanická záhrada. Práve preto sa o ňom dodnes hovorí ako o „najlepšom starostovi Madridu“ – titule, ktorý dokonale vystihuje jeho vzťah k mestu aj k jeho obyvateľom.

V domácej politike kládol dôraz na vzdelanie, vedu a kultúru, podporoval Kráľovské akadémie a snažil sa o reformu poľnohospodárstva. Jeho vláda však nebola bez kontroverzií – v roku 1767 rozhodol o vyhostení jezuitov zo Španielska, čo bolo motivované snahou posilniť autoritu štátu a obmedziť vplyv cirkvi na politiku.
V zahraničnej politike sa Karol III. usiloval obnoviť prestíž Španielska na medzinárodnej scéne. Podporil americké kolónie v boji za nezávislosť proti Veľkej Británii a Španielsku sa podarilo získať späť územia ako Menorca a Florida.

Karol III. zomrel 14. decembra 1788, no jeho odkaz pretrval. Zanechal po sebe obraz kráľa, ktorý vládol pevne, rozumne a s víziou budúcnosti. Panovníka, ktorý položil základy moderného Španielska a ktorého vláda patrí k obdobiam najväčšej stability, prestíže a pokroku v dejinách španielskej monarchie.
Foto: Wikipedia























