Alhambra, alebo „červený hrad“, je jednou z najväčších pamiatok španielskej histórie a skutočným klenotom islamskej architektúry v Európe. Tento rozsiahly komplex palácov, pevností a záhrad nad mestom Granada je stelesnením moci, kultúry a estetiky nasridskej dynastie.
Alhambra fascinuje nielen svojou krásou, ale aj tým, ako dokonale spája umenie, prírodu a techniku. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na jej históriu, paláce, vodný systém, záhrady Generalife, význam a prechod do kresťanských rúk.
História Alhambry
Miesto, kde dnes stojí Alhambra, bolo využívané už v 9. storočí na menšie opevnenie. Skutočný rozmach však prišiel až v 13. storočí s príchodom Muhammada I. ibn Nasra, zakladateľa nasridskej dynastie. V roku 1238 rozhodol vybudovať na návrší Sabika reprezentatívne sídlo, ktoré by sa stalo centrom emirátu Granada.
Nasridskí panovníci pokračovali v jeho rozširovaní takmer dve storočia. Každý z nich pridal svoju časť – či už nové paláce, záhrady alebo obranné prvky. Výsledkom je harmonický celok, ktorý však nie je monumentálny iba veľkosťou, ale aj jemnosťou detailov, hrou svetla, vody a symboliky.
Alhambra dnes meria približne 740 m na dĺžku a 205 m v najširšej časti, zaberá asi 142 000 m². Je obohnaná opevneným múrom, ktorý je lemovaný trinástimi vežami.
Alcazaba
Alcazaba je pevnosť nachádzajúca sa na západnom konci Alhambry. Jej názov pochádza z arabského výrazu al-qaṣabah („citadela“ alebo qasba), ktorý sa v španielčine premenoval na Alcazaba. Je to najstaršia zachovaná časť Alhambry. Alcazaba má zhruba trojuholníkový pôdorys, pričom vrcholy tohto trojuholníka tvoria Torre de la Vela na západe, Torre del Homenaje na severovýchode a Torre Hueca na juhovýchode.
Pevnosť je chránená viacerými vrstvami hradieb. Toto je obzvlášť zrejmé na severnej strane, kde ju bránia až tri rady hradieb zodpovedajúce rôznym prvkom obranného systému Alhambry. Vnútorný múr je vysoký a prerušovaný tromi malými obdĺžnikovými baštami. Na jednom konci sa spája s Torre del Homenaje a na druhom konci s Torre de la Vela. Druhý múr, pod vnútorným múrom, zodpovedá vonkajšiemu obvodovému múru, ktorý obklopuje celú Alcazabu, známemu ako adarve (hradby). Tretí a najvzdialenejší múr je súčasťou dlhšieho obvodového múru, ktorý obklopuje celú Alhambru. V tejto oblasti tiež chráni cestu, ktorá vedie medzi mestom a vnútrom Alhambry a prechádza bránou známou ako Puerta de las Armas (Brána zbraní).
Oblasť vnútri hradieb vnútornej pevnosti tvorila v období Nasridovcov malá obytná štvrť, v španielčine známa ako Barrio Castrense (Vojenská štvrť). Bývalé stavby tu už nestoja, ale ich základy boli vykopané a sú dnes viditeľné. Na rôznych miestach vo vnútri tohto vojenského ohradenia sa nachádzalo aj niekoľko podzemných komôr, známych ako mazmory, ktoré slúžili ako žaláre a silá. Žaláre sa stali pre španielskych kresťanov počas obdobia Nasridov notoricky známymi, pretože tu v najbezpečnejšej časti Alhambry bolo držaných mnoho kresťanských vojnových zajatcov.
Vodný systém – srdce a chlad Alhambry
Voda bola v islamskej kultúre symbolom života, čistoty a raja. V Alhambre sa stala zároveň technickým zázrakom i estetickým prvkom. Základom bol Acequia Real, Kráľovský kanál, ktorý privádzal vodu z rieky Darro. Už v 13. storočí dokázali maurskí inžinieri odviesť vodu niekoľko kilometrov a zdvihnúť ju na návršie, kde stál komplex.
Voda prúdila kanálmi, cisternami a fontánami po celom areáli. Bazény na nádvoriach vytvárali dokonalé odrazy budov, fontány dodávali šum a pohyb. Najikonickejšou je Levia fontána na nádvorí Levieho paláca.
Mauri však mysleli aj na pohodlie. Voda slúžila ako prirodzená klimatizácia. Úzke kanály a pramienky pretekali cez priestory palácov, kde sa odparovaním ochladzoval vzduch. Bazény v nádvorí udržiavali príjemnú mikroklímu a spolu s tienistými arkádami vytvárali osviežujúce prostredie, aj keď vonku panovali horúce letá Granady.
Nasridské paláce – srdce Alhambry
Najkrajšou a najreprezentatívnejšou časťou Alhambry sú Nasridské paláce. Bývalá rezidencie emírov sa delí na viacero nádvorí a sál.
Najstaršia časť palácov, ktorá slúžila na administratívu je palác Mexuar. Bola to „úradná“ časť, kde panovník prijímal audiencie a riešil politické i právne záležitosti. Aj keď je táto časť jednoduchšia než ostatné, dýcha vážnosťou a mocou.
Vedľa sa nachádza Palác Comares. Ten bol oficiálnou rezidenciou emira. Jeho centrom je Nádvorie s myrtami (Patio de los Arrayanes) nazývaný tiež Patio de la Alberca (Dvorec požehnania alebo Dvorec jazierka), čo pochádza z arabského birka, teda bazén. Tento dvorec je 42 m dlhý a 22 m široký. Uprostred je veľká nádrž s mramorovým obložením, plná zlatých rybiek a obklopená myrtami. Sú tu galérie na severnej a južnej strane. Južná je 7 m vysoká a je podpieraná mramorovou kolonádou. Pod ňou, vpravo, bol pôvodne hlavný vchod, nad ňou sú tri elegantné okná s oblúkmi a miniatúrnym stĺporadím. Z tohto nádvoria sú vidieť na severe nad strechy vystupujúce steny Torre de Comares odrážajúce svoj obraz v jazierku.
Najvýznamnejšia je Sála vyslancov (Salón de Embajadores) v Comaresovej veži. Tu prijímal emír veľvyslancov a hostí. Strop s geometrickými ornamentmi má pripomínať oblohu a panovník mal pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi nebom a zemou.
Palác levov
Tento palác bol súčasťou súkromnej rezidencie panovníka a jeho rodiny. Vybudovali ho v 14. storočí. Je vrcholom nasridskej architektúry.
Dominantou paláca je Nádvorie levov (Patio de los Leones). V centre nádvoria sa nachádza Levia fontána, unikátna alabastrová misa podopieraná nepríliš detailne vypracovanými sochami dvanástich levov z bieleho mramoru. Dvanásť levov slúžilo ako forma časomiery, kedy voda prúdila každú hodinu z iného leva. Po dobití Granady ju kresťania rozobrali, aby zistili, ako funguje a nikdy sa ju už nepodarilo spravádzkovať v pôvodnej forme.
Sála dvoch sestier (Sala de Dos Hermanas) je známa svojou dokonalou stalaktitovou klenbou, pripomínajúcou hviezdnu oblohu. Jej názov je odvodený z dvoch mramorových dlaždíc, ktoré sú súčasťou dláždenia. Sála abencerražov (Sala de los Abencerrajes) je miestnosť, kde sa podľa legendy odohrala krvavá vražda rodu Abencerražov. Aj tu klenba vytvára fascinujúci efekt hviezdneho neba. Sála kráľov (Sala de los Reyes) je zdobená freskami s výjavmi rytierov a mytologických postáv, čo je vzácnosť v islamskom umení.
Nasridské paláce sú kombináciou oficiálnych a súkromných priestorov, kde sa politická moc prelínala s každodenným životom vládcu.
Generalife – rajská záhrada
Nad Alhambrou sa nachádza Generalife, letná rezidencia panovníkov, postavená v 13. a 14. storočí. Názov „Jannat al-‘Arif“ znamená „Záhrada znalca“. Generalife slúžil ako miesto oddychu, kam sa vládca uchýlil od dvorskej etikety. V kontraste s pompéznymi palácmi Alhambry je Generalife jednoduchší, no obklopený nádhernými záhradami, ktoré mali symbolizovať raj na zemi.
Patio de la Acequia je dlhý vodný kanál s tryskajúcimi pramienkami, lemovaný pergolami, kvetmi a kríkmi. Voda, vôňa kvetov a tieň pergol vytvárali pocit chladu a pokoja. V záhrade Patio del Ciprés de la Sultana sa nachádza legendárny cyprus, ktorý je spojený s príbehom zakázanej lásky sultánky.
Terasovité záhrady s citrusmi, granátovými jablkami a ružami poskytovali nielen krásu, ale aj praktické plody. Islamská kultúra raj často opisuje ako záhradu s vodou, tieňom a kvetmi. Generalife bol teda nielen miestom oddychu, ale aj symbolickým vyjadrením ideálneho sveta, ktorý panovník mohol zažívať už na zemi.
Prechod do kresťanských rúk
V roku 1492 sa skončila dlhá reconquista. Posledný nasridský vládca Boabdil odovzdal Alhambru katolíckym kráľom Izabele a Ferdinandovi. Miesto, kde sa mal pri odchode obzrieť a zaplakať, sa nazýva Vzdych Maura. Alhambra stala kráľovskou rezidenciou.
Keď sa Alhambra dostala do kresťanských rúk, bolo prirodzené, že na mieste hlavnej mešity vznikol chrám. Jezuiti v 16. storočí začali s výstavbou kostola, ktorý bol dokončený v 17. storočí a je zasvätený Panne Márii. Kostol kombinuje renesančné a barokové prvky. Má relatívne jednoduchú fasádu, no vo vnútri sa nachádzajú bohato zdobené oltáre, barokové obrazy a sochy, ktoré kontrastujú s arabeskami nasridských palácov. Chrám sa stal centrom kresťanského života v areáli Alhambry, čo jasne symbolizovalo novú etapu jej dejín.
Pribudol aj Palác Karola V. v renesančnom štýle, ktorý ostro kontrastuje s pôvodnou architektúrou. V nasledujúcich storočiach však komplex chátral a upadal, až kým ho v 19. storočí znovu neobjavili romantici. Washington Irving a jeho „Rozprávky z Alhambry“ priniesli tomuto miestu novú slávu. Reštaurátorské práce začali v roku 1828 pod vedením architekta José Contrerasa za finančnej podpory Ferdinanda VII. Po jeho smrti práce úspešne pokračovali aj za jeho syna Rafaela a vnuka Mariana.
Symbolika a význam Alhambry
Alhambra bola centrom politickej moci emirátu Granada, ale aj umeleckým a kultúrnym vrcholom islamskej architektúry. Predstavuje dokonalé spojenie technického majstrovstva (vodné systémy, chladiace mechanizmy) a estetickej symboliky (geometrické vzory, kaligrafia, rajské záhrady). Zároveň je dôkazom spolunažívania kultúr, Granada bola miestom stretu islamskej, kresťanskej i židovskej tradície.
Dnes je Alhambra jednou z najnavštevovanejších pamiatok Španielska a je zapísaná v zozname UNESCO. Ročne ju navštívia milióny turistov, ktorí obdivujú jej paláce, fontány, fresky a záhrady.
Alhambra nie je len múzeum pod šírym nebom. Je to živý príbeh o moci, kráse, technickom majstrovstve a stretávaní kultúr. Keď sa dnes prechádzame po nádvorí levov, keď cítime chladivý vánok pri bazéne s myrtami alebo keď sa zastavíme v tieni Generalife, zažívame rovnaký pocit pokoja, aký hľadali nasridskí panovníci pred viac než 700 rokmi. Alhambra zostáva večným symbolom toho, čo dokáže spojenie človeka, prírody a umenia.
Praktické informácie k návšteve (platné ku dňu zverejnenia článku)
Pokiaľ sa chcete vyhnúť dlhým radom pri pokladniach a chcete mať istotu vstupu aj do Nasridského paláca, odporúčam zakúpiť lístky vopred na oficiálnej stránke Alhambry.
Pri kúpe lístka si rezervujete čas iba na prehliadku Nasridských palácov, zvyšok Alhambry je prístupný počas otváracích hodín neobmedzene.
Otváracie hodiny:
letné obdobie (1. apríla – 14. októbra) – 08:30 – 20:00
zimné obdobie (15. októbra – 31. marca) – 08:30 – 18:00
Vstupné: 21,- € (+poplatok za spracovanie)
Pravidelne sa organizujú aj nočné prehliadky.
