15. januára 1724, bol za španielskeho kráľa vyhlásený Ľudovít I., najstarší syn kráľa Filipa V. a Márie Lujzy Gabriely Savojskej. Išlo o jednu z najzvláštnejších epizód v dejinách španielskej monarchie – mladý princ mal v tom čase iba 17 rokov a stal sa jedným z najmladších kráľov v dejinách krajiny.
Jeho nástup na trón bol výsledkom neobvyklej abdikácie jeho otca. Filip V., ktorý trpel ťažkými depresiami a psychickou nestabilitou, sa chcel vzdať vlády v nádeji, že by mohol zdediť aj francúzsku korunu. Preto sa rozhodol odovzdať španielsky trón svojmu synovi – krok, ktorý bol vo vtedajšej Európe mimoriadne nezvyčajný.
Ľudovít I. bol vychovávaný ako budúci panovník a na svoju úlohu bol dobre pripravený. Jeho vláda sa niesla v duchu kontinuity. Dvor aj vláda zostali pod silným vplyvom okruhu jeho otca. Napriek tomu mladý kráľ symbolizoval nádej na novú generáciu Bourbonovcov a pokojnejšiu budúcnosť po rokoch vojny o španielske dedičstvo.
Krátko pred nástupom na trón sa Ľudovít oženil s Lujzou Élisabeth d’Orléans, dcérou francúzskeho regenta Filipa Orleánskeho. Manželstvo malo predovšetkým politický význam. Posilňovalo väzby medzi španielskou a francúzskou vetvou Bourbonovcov.
Mladá kráľovná sa však na prísny španielsky dvor adaptovala ťažko. Bola temperamentná, otvorená a nezvyknutá na rigidný protokol Madridu, čo spôsobovalo napätie aj klebety. Ich manželstvo zostalo bezdetné a trvalo len niekoľko mesiacov.
Vláda Ľudovíta I. bola tragicky krátka. V lete roku 1724 ochorel na kiahne a 31. augusta 1724 zomrel v kráľovskom sídle El Escorial. Jeho smrť hlboko otriasla krajinou aj dynastiou. Keďže nemal potomkov, kráľom sa musel opäť stať jeho otec Filip V., čo je v španielskych dejinách jedinečný prípad návratu abdikovaného panovníka na trón.
Hoci Ľudovít I. vládol len niekoľko mesiacov, zostáva symbolom krehkosti dynastickej politiky 18. storočia. Bol mladým panovníkom postaveným pred obrovskú zodpovednosť v nestabilnej dobe. Jeho osud sa stal jedným z najtragickejších príbehov španielskej monarchie.
Jeho krátka vláda je dodnes pripomienkou toho, ako nepredvídateľne sa môžu dejiny meniť.
Foto: Wikipédia
